Výsledok sobotňajšieho referenda Írov o prijatí zmluvy z Nice odstránil vážnu prekážku rozširovania Európskej únie smerom na východ v roku 2004, posilnila sa preto aj česká koruna a maďarský forint, reakcia na trhu s poľským zlotým bola vlažnejšia. Všetky stredoeurópske meny vrátane slovenskej v minulých týždňoch „vyčkávali“, ako sa repríza hlasovania Írov o únii vyvinie.
Do nového dňa už koruna vstúpila o dvadsať halierov silnejšia oproti piatku. „Očakávalo sa, že ak írske referendum dopadne pre kandidátov dobre, koruna sa posilní,“ povedala dílerka Tatra banky Bibiana Valachová. „Teraz je veľmi veľká pravdepodobnosť, že nás prijmú do Európskej únie. To by malo pozitívny vplyv na slovenskú ekonomiku.“
Ráno tak mena otvorila kurzom 41,58 koruny za euro - najnižším za uplynulý polrok. V apríli pritom zaznamenala svoje rekordné maximum 41,375 koruny za euro - vtedy jej však k tomu významne pomohla silná česká koruna.
Neskôr sa kurz koruny oproti euru hýbal oboma smermi, viackrát klesol nepatrne pod psychologickú hranicu 41,5. „Trh ju prelomí ťažšie, má obavy z intervencie národnej banky,“ povedala Valachová. Koniec dňa ho napokon zastihol len halier pod ňou - znamenalo to však celkovo 30-halierový zisk oproti piatku.
Podľa analytikov existuje priestor na ďalšie posilňovanie koruny, čo by najmä po očakávanej pozvánke do NATO mali ovplyvňovať na rozdiel od minulosti predovšetkým ekonomické, a nie politické udalosti.
Koruna sa posilňuje už od polovice leta, keď sa začali zvyšovať šance, že vládu budú po voľbách zostavovať strany prijateľné pre medzinárodné zoskupenia a proreformne orientované. Investori uvítali aj samotné neočakávane rýchle a bezproblémové zostavenie vládnej koalície.
Silnejšiu korunu by sme mali pocítiť nielen pri cestách do zahraničia, kde si budeme môcť dovoliť viac, ale aj doma. Lacné devízy zlacňujú aj dovážané tovary, a tak spomaľujú celkový rast cien. Podnikom zasa zlacňujú napríklad obnovu technológií, zároveň však vývozcov nútia efektívnejšie vyrábať. Silná mena má aj nevýhody. Ak sa jej napríklad nedokážu exportéri prispôsobiť, môže znižovať ich zisky, čo by potom vplývalo aj na zamestnanosť či na mzdy.
JANA BRONDOŠOVÁ
