na finálový turnaj ME 2000 v Bratislave, 4. miesto a miestenka na OH. Po anabázach doma i vo svete zakotvil v Slovane. Pod jeho vedením vedie Slovan tabuľku o 5 bodov a po Petržalke (2:1) natiahol sériu víťazných duelov, trvajúcu takmer dva mesiace, na šesť po sebe s impozantným skóre 14:3.
Ako znášate tento nový moment?
„Je príjemný, ale zároveň zaväzujúci. Byť na čele o päť bodov po trinástom kole je iba medzihra, súčet sa robí až po 36 kolách.“
Ako to znáša mužstvo?
„Pre mnohých je to nový pojem. Stále s nimi na tú tému debatujem. Hráči, ktorí boli vo svojich kluboch hviezdami, prišli do Slovana ako bežní členovia veľkého kádra. Napríklad Šesták bol v Prešove hviezdou, ale tu je v inej pozícii. A nielen on. Je na nich iný tlak. Každý sa chce na Slovan vytiahnuť, či doma, alebo vonku. S výnimkou Dzúrika, Pecka a Nečasa nik z kádra trvale pod takým tlakom nehral.“
V čom je tlak na tím najväčší?
„Keď vedie, čaká sa od neho, že bude vyhrávať. Väčšina hráčov Slovana cíti tlak až z troch strán – z klubu, reprezentácií a potom z toho, že je na prvom mieste a musí sa podľa toho snažiť.“
Proti Petržalke ste hrali vyše dvadsať minút presilovku o dvoch hráčov a nevyužili ste ju. Sklamalo vás to?
„Hneď ako nastala tá situácia, naši hráči sa zľakli šance, že môžu ľahkým spôsobom výraznejšie vyhrať. Prišlo k nervozite a nevedeli využiť priestor. Súper zareagoval tak, že začal hrať vabank a v kontrách sa stal nebezpečný.“
Vravievate, že mužstvo už má v zápasoch úseky, keď ste s ním spokojný, len by ich malo natiahnuť.
„Aj proti Petržalke to bolo do vedúceho gólu dobré, bol som spokojný. Po vyrovnaní prišiel strach a rešpekt aj zo zvýšenej tvrdosti súpera.“
Kedy ste boli s mužstvom najspokojnejší?
„V Trenčíne, kde dobré úseky boli najdlhšie, 25 minút v Púchove, v Žiline. Ale dobre sme hrali aj doma s Ružomberkom, ak by sme všetko využili, čo sa núkalo, bolo by to 4:0 pre nás a skončilo sa to 1:1. Pekné momenty sme ukázali v Petržalke pri remíze 1:1.“
Malý počet inkasovaných gólov navráva, že sila je v obrane. A iné formácie?
„Kvalita defenzívy u nás narástla, ale chýba prechodová fáza medzi formáciami. Niekedy sú zbytočne pomalé prihrávky.“
Väčšinu gólov dal Vittek. Ako meníte taktiku vtedy, keď nehrá?
„Ha-ha, to je tajomstvo. Nerád by som ho prezrádzal. Ale sme na tieto situácie pripravení a už sme to aj názorne použili.“
Môže sa už na Tehelnom poli pomýšľať na titul?
„Nerád by som preceňoval situáciu, lebo nepodceňujem ostatných. Preceňovanie a predčasné uspokojenie sa je veľmi nebezpečný moment. Máme za sebou iba 13 kôl a titul sa bude oslavovať až po tridsiatom šiestom. Skôr by som prízvukoval pokoj a pokoru. Ale nechceme hrať ani so strachom. Strach je najväčší nepriateľ možného úspechu.“
JÁN MIKULA
