Spiridon Louis. FOTO - ARCHÍV
Atletický program Hier I. olympiády 1896 v Aténach sa sprvoti zdal jasný. Súťažiť sa malo (a napokon sa aj pretekalo) v behoch na 100, 200, 400, 800, 1500 metrov, 110 m cez prekážky, v diaľke, výške, trojskoku, žrdi, guli a disku. Svet poznal vtedy i hod kladivom, ktorého prvý záznam v rekordných listinách má dátum - 1828. O maratóne, ako športovej disciplíne sa nevedelo vonkoncom nič, pretože nejestvoval. Iba skutoční znalci antiky poznali vtedy históriu boja Grékov o holú existenciu proti Peržanom v bitke pri Maratóne 13. septembra 490 pred n.l. Z pláne, na ktorej postavili svoje šíky helénski obrancovia, merala cesta k aténskej Agore (hlavné námestie) 42 623 metrov. Po historickom víťazstve poslal víťazný vojvodca Miltiádes sparťanského rýchleho posla Feidippida, aby zvestoval slávny čin ochrankyni metropoly, bohyni Aténe. Pred jej sochou Feidippides zvolal: Zvíťazili sme! (Ninikékamen!) a padol mŕtvy.
Na počesť Feidippida
Na úplný záver rokovania o programe I. OH v roku 1894 predniesol osnovateľ novovekých olympiád Pierre de Coubertin nesmelo návrh svojho francúzskeho krajana helénofila Michela Bréala, aby zaradili beh na Feidippidovu počesť. Auditórium šomralo, či možno súťažiť „na takej nerozumnej vzdialenosti“. Ale všetko, čo malo Grékom pripomínať slávnu minulosť, bolo prospešné. Nápad prešiel. Zrodila sa najslávnejšia i najobdivovanejšia disciplína kráľovnej športov, ktorou sa zvyknú Hry olympiád končiť. Napodiv, maratón je svojím spôsobom najmladšou zo všetkých atletických disciplín. Na prvej olympiáde súťažilo 17 bežcov, v roku 2000 narátali iba v USA šesťstotisíc vytrvalcov a vytrvalkýň, ktorí prebehli túto dlhočiznú trať! Maratón sa stal jedinou súťažou, na ktorej odštartujú vedno rekordéri spolu s deväťdesiatročnými starčekmi.
Občerstvoval sa červeným vínkom
Beh na počesť Feidippida mal generálku v ústraní, Gréci museli štyri dni pred skutočnou premiérou bežať na trati z Maratónu do Atén kvalifikáciu. Na sedemnástom mieste v nej skončil neznámy pastier oviec (podľa zriedkavejších prameňov roľník či poštár) Spiridon Louis (*12.1.1873 - †26.3.1940). Mládenca, ktorý nemal so športom žiadne skúsenosti, prihlásil štartér prvého maratónskeho behu vôbec, plukovník s krkolomným menom Papadiamantopulos. Mramorový štadión Panathinaikon bol 10. apríla 1896, posledný deň Hier I. olympiády, na prasknutie. Louis, rodák z dedinky Marousi, dnešnej súčasti veľkých Atén, bežal, akoby sa nechumelilo. Občerstvoval sa syrom a červeným vínkom. Ukázal ale cit pre taktiku, hoci o tom pravdepodobne nevedel. Začal pomalšie, nastúpil až v závere. Vyhral. Vo výbornom čase 2:58:50 (vtedy na 40 kilometrov).
Pierre de Coubertin v Pamätiach píše: „Nebola na ňom poznať žiadna únava. Na štadióne sa tiesnilo šesťdesiattisíc divákov. Keď prebehol cieľom, na ramená ho zobrali princovia Konštantín a Juraj a zaviedli pred kráľa Juraja I. stojaceho pri mramorovom tróne. Zdalo sa, že s víťazom prichádza dávny starovek. Bol to najpozoruhodnejší zážitok môjho života.“
Miliardár mu ponúkol dcéru
Zo Spiridona Louisa, ktorý potom už nikdy maratón nebežal, sa stal národný hrdina. Hneď na štadióne dostal zlatú tabatierku a niekoľko hodiniek z najcennejšieho kovu. Jeden z divákov mu venoval sud viacstoročného vína, iný stádo kráv a oviec. Holiči ho doživotne zadarmo strihali, krajčíri šili šaty. Od vlády dostal 25 000 drachiem (celý Olympijský štadión z mramoru stál milión). Z pastiera sa stal zámožný človek. Alexandrijský Grék, bankár Averof, bez ktorého dotácie by Aténčania nemohli Hry usporiadať, ponúkol Spriridonovi ruku svojej dcéry a veno milión drachiem. Ruka ale do rukáva nevpadla. Luis bol ženatý a mal dve deti.
Aténsky príklad ihneď našiel nadšených propagátorov najdlhšej olympijskej trate. Už o rok sa bežal prvýkrát, a odvtedy až dodnes, vždy v apríli, Bostonský maratón. Američania ho nevynechali ani počas vojen, so svojimi doterajšími 106 ročníkmi sa zaraďuje k najstarším pravidelným športovým podujatiam sveta. Náš Medzinárodný maratón mieru v Košiciach je štvrtým najstarším na svete. Premiéru mal 3. októbra 1924, dovedna ráta 72. ročníkov. Prvý ženský čas zaregistrovali v Bostone roku 1926 - 3:40:22 h. Na olympiáde v Aténach ale vraj bežala popri trati aj dievčina menom Menelope (o priezvisku sa nevie, ženy na I. OH nesmeli štartovať) za štyri a polhodiny. Do programu olympiád zaradili ženský maratón až v roku 1984.
Dĺžku určili v Británii
Prvé maratóny vypisovali rôzne, od 42 do 44 km. Na Hrách IV. olympiády sa malo pôvodne pretekať na 26 míľ, ale britská kráľovná Alexandra si výslovne želala, aby sa beh končil presne pod kráľovskou lóžou. Organizátori teda pridali ďalších 385 yardov. Po premeraní to bolo 42 195 metrov. Od OH 1924 v Paríži sa táto vzdialenosť ustálila a už nikdy nemenila.
Londýnsky maratón 1908 priniesol ešte jednu výnimočnosť. Do cieľa vbiehal s jasným náskokom Talian Dorando Pietri. Na štadióne si však splietol smer. Usporiadatelia ho vrátili na trať, ale Pietri desať metrov pred cieľom spadol. Na nohy mu pomohli dvaja najbližšie stojaci organizátori. Jedným z nich bol sir Arthur Conan Doyle, „otec“ najslávnejšieho románového detektíva Sherlocka Holmesa. Diskvalifikovanému Pietrimu o desaťročia udelili tiež zlatú medailu. V maratóne sa síce zakazuje cudzia pomoc, ale Talian ju nežiadal.
