BRATISLAVA – Slovenskí sudcovia nie sú spokojní so zámerom vlády opäť o rok oddialiť účinnosť časti zákona, ktorá sudcom a prísediacim upravuje výšku platov. Bývalá vláda odložila účinnosť príslušného paragrafu už minulý rok, nová vláda to chce v rámci úsporných opatrení urobiť znova.
„Vtedy sme samozrejme súhlasili, lebo sme vedeli, aká je situácia,“ povedal predseda Združenia sudcov Slovenska Juraj Majchrák. Odvoláva sa aj na list premiéra Dzurindu po zmrazení valorizácie platov v roku 1998, v ktorom sudcom sľuboval, že „je to výnimočná situácia, ktorá by sa nemala opakovať“.
Situácia sa zmenila a sudcovia protestujú. „Mnohí to vnímajú ako kolektívny trest postihujúci celý sudcovský stav,“ tvrdí Majchrák. Naráža na známe prípady sporných rozhodnutí niektorých sudcov, ktoré naštrbili dôveru spoločnosti v justíciu. „Doplácajú na to tí, čo nič neurobili,“ sťažuje sa Majchrák.
Tvrdí, že dobrý plat je jedným z účinných prostriedkov boja proti korupcii. Vychádza pritom aj z vyhlásenia Európskej komisie, ktorá má podobný názor. „Ak má niekto skutočne dobrý plat, sotva bude robiť takým spôsobom, aby ho vyhodili,“ myslí si Majchrák. Uvedomuje si však, že to nie je všeliek, lebo „tí, čo úplatky berú, budú ich brať, aj keby boli platy dvestotisícové“.
Monika Smolová z protikorupčnej jednotky pri Úrade vlády hovorí, že výška platu je len jeden z faktorov „pri rozhodovaní, či prijať alebo neprijať úplatok“. Ďalšími faktormi sú osobná morálka či prostredie, v ktorom sa verejný činiteľ pohybuje. Dôležitá je aj miera jeho vydierateľnosti. Korupcia podľa nej súvisí s výškou platu najmä v krajinách, „kde príjem úradníkov a verejne činných osôb nepokrýva ich životné náklady“.
Sudcov sa zastal aj nový minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Vo svojom vyhlásení síce tvrdí, že sudcovský stav má prejaviť „určitú solidaritu k návrhu štátneho rozpočtu“, ale zároveň inicioval stretnutie s ministrom financií Ivanom Miklošom. Chce tam vyjadriť názor, že „úprava platových náležitostí sudcov by sa nemala odkladať“. Stretnutie sa uskutoční dnes.
Hovorca ministra Mikloša Karol Zimmer očakáva, že podobné výhrady, ako majú sudcovia, sa môžu objaviť aj na rokovaní vlády v stredu. „Sudcovia majú pravidelne valorizované platy, počíta sa s tým aj na budúci rok,“ povedal. Plánované zvyšovanie však „nebolo v možnostiach ekonomiky“.
Plánované zvyšovanie platov by sa dotklo najmä sudcov s nižšími príjmami. V priemere by mali mzdy vzrásť o 10 percent. Na platoch sudcov a prokurátorov sa má ušetriť necelých 400 miliónov korún.
ROMAN PATAJ
Najnižší hrubý ročný príjem sudcu v niektorých postkomunistických krajinách.
štát euro
Slovinsko 23 641
Chorvátsko 13 709
Litva 12 380
Moldavsko 11 364
Poľsko 11 181
Česko 11 100
Estónsko 11 057
Slovensko 8600
Lotyšsko 5976
Macedónsko 5448
Zdroj: Európska asociácia sudcov. Údaje za Slovensko sú približné.
