Čiernohorský prezident Djukanovič má dôvod oslavovať. FOTO - REUTERS
Obyvatelia centra Podgorice, hlavného mesta Čiernej Hory, išli v pondelok ráno do práce nevyspatí. Do neskorých hodín sa mestom rozliehalo trúbenie klaksónov a výbuchy ohňostrojov. V nedeľných predčasných parlamentných voľbách totiž vyhrala absolútnou väčšinou koalícia, ktorá je za odtrhnutie tejto malej prímorskej krajiny od Srbska.
V už druhých voľbách za posledných 18 mesiacov získala koalícia Demokratickej strany socialistov (DPS) a jej spojenca, Sociálnodemokratickej strany (SDP) získala 39 poslaneckých kresiel v 75-člennej čiernohorskej jednokomorovej Skupštine. Konkurenčnému prosrbskému bloku sa ušlo 30 kresiel. Radikálni separatisti Liberálny zväz Čiernej Hory obsadia štyri mandáty, dva dostane koalícia čiernohorských Albáncov. Výsledky volieb dávajú šancu na vznik vlády, ktorá prinesie stabilitu.
Bývalý basketbalista, čiernohorský prezident a šéf DPS Milo Djukanovič sa včera šťastne usmieval z titulných stránok denníkov s fľašou šampanského v ruke. „Absolútne víťazstvo pre európsku Čiernu Horu,“ hlásali titulky jemu naklonených novín.
Prezidentovi sa uľavilo - jeho popularita totiž v marci tohto roku prudko klesla. Vtedy pod nátlakom Západu, obávajúceho sa deštruktívnych dôsledkov okamžitého radikálneho oddelenia, podpísal dohodu o dočasnej voľnej únii so Srbskom. Srbi a Čiernohorci majú odvtedy spoločnú obranu a zahraničnú politiku, ale oddelenú ekonomiku, menu i colné orgány. Namiesto srbského dinára zaviedli euro. Politicky sa spríbuznené krajiny odcudzili už v roku 1997, keď sa Milo Djukanovič rázne rozišiel so Slobodanom Miloševičom.
Dohoda na tri roky zakonzervovala snahy o nezávislú Čiernu Horu. Krajina vtedy okamžite upadla do vnútropolitickej krízy. Teraz už Djukanovič radostne vyhlasuje: „Víťazstvo nám ukázalo, že Čierna Hora je stabilná.“ Jeho stranu však čakajú ešte tri roky dodržovania dohody o voľnej únii a tvrdá práca na zvyšovaní životnej úrovne. O nezávislosti môže reálne uvažovať až v roku 2005.
V najbližších mesiacoch sa chystajú Srbi a Čiernohorci podpísať ústavu, ktorá bude garantovať právo Čiernej Hory vybrať si o tri roky nezávislosť.
Ak sa Čierna Hora oddelí, Titova juhoslovanská federácia sa definitívne stratí z mapy Európy. Európski diplomati sa najviac obávajú, že odchodom Čiernej Hory sa otvorí otázka samostatnosti Kosova, a to v čase, keď v oblasti stále panuje nebezpečné napätie. Cítiť ho v celej federácii - zajtra bude napríklad parlament srbskej provincie Vojvodina, domova slovenskej diaspóry, rokovať o predložení ústavného zákona o autonómii oblasti. Návrh označujú niektorí srbskí právnici za „akt deštrukcie štátu,“ píše denník Blic.
Dobrou správou je, že Čierna Hora sa vyslobodila z všeobecnej politickej apatie, ktorá trápi celú juhovýchodnú Európu. V ledva 680-tisícovom hornatom štátiku sa k urnám v národnom zápale dostavilo až 77,2 percenta voličov.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
