Polícia nemá poriadnu stopu, a preto musí spolupracovať s televíziami. Tie urobili z prípadu washingtonského ostreľovača reality šou. V hľadáčiku kamery policajný šéf Charles Moose. FOTO - REUTERS
„Čo sa tu deje?“ pýtal sa podľa denníka The Washington Post v turistickom centre. Niekto mu hlavou naznačil smerom k televízii. CNN hovorila o washingtonskom strelcovi. „Kde to je?“ spýtal sa Alcorn. Niekto z miestnych mu dopovedal: „Tam oproti.“
Príbeh Briana Alcorna veľmi dobre ilustruje, o čo v prípade washingtonského vraha ide: polícia nemá žiadnu stopu, a preto nikto ani len netuší, kto je vrah a kde a kedy udrie. Ukazuje tiež, akú rolu v takmer filmovom príbehu zohráva televízia.
Dokazuje to aj šokujúce vystúpenie šéfa polície v okrese Montgomery v štáte Maryland a koordinátora vyšetrovania Charlesa Moosa. Ten v nedeľu povedal, že na mieste vraždy v Ashlande našli odkaz. Nepovedal žiadne detaily, vyzval len, aby sa strelec ozval. „Osobe, ktorá nechala odkaz pri reštaurácii Ponderosa - dostali sme od vás telefónne číslo. Chceme s vami hovoriť, zavolajte nám na číslo, ktoré ste nám dali,“ povedal tajomne Moose.
Podľa miestnych novín Richmond Times-Dispatch okrem telefónneho čísla nechal aj pomerne dlhý text. Už dávnejšie nechal na mieste streľby tarokovú kartu s nápisom: Drahý policajt, som Boh. Podľa niektorých médií takýchto kariet našla polícia viac.
Posledný odkaz je nádejnou stopou, a preto sa jej polícia okamžite chytila. Reagovať musela pomocou televízií. Moose nechcel nič pokaziť, a preto nepripustil žiadne otázky novinárov. Poslal len odkaz strelcovi a poprosil televízie, aby ho vysielali čo najčastejšie a bez zásahov.
Z naháňačky za neznámym vrahom, ktorý od začiatku októbra zabil už deväť ľudí a ak sa potvrdí, že stál aj za poslednou streľbou, troch zranil, sa stala televízna šou. Reality TV v dokonalej podobe.
Regionálne káblové stanice zažívajú zlatú horúčku. Takú sledovanosť ešte nemali. Všetkých v okolí Washingtonu zaujíma, čo sa deje. Majú strach a boja sa ísť na ulicu. Jediným kontaktom so svetom za oknami sa im tak stala televízia.
Televízne spoločnosti sú určite nadšené. Pomáha im aj strelec: v sobotu zaútočil v Ashlande, doteraz najďalej od Washingtonu. Okruh smrti sa tak rozšíril a pribudli noví diváci.
Televízia ale polícii nie vždy pomáha. Je všade a pri všetkom. Podľa New York Times pri prehliadkach áut po streľbe niekedy nemusia policajti ani zapínať baterky: do kufrov im svietia televízni osvetľovači. Investigatívni reportéri pátrajú na vlastnú päsť a vyvíjajú tak na políciu obrovský tlak.
Najväčšie problémy ale spôsobuje nepretržité vysielanie. Odborníci sa zhodujú, že televízne kamery lákajú ľudí, ktorí túžia po sláve. Preto sa ozývajú svedkovia, ktorí zaručene ostreľovača videli. Polícia sa ale trápi, kto hovorí pravdu a kto len túži po tvári na obrazovke. Presne to sa stalo minulý týždeň, keď sa prihlásil svedok. Jeho informácie ale boli chybné.
Podobne môže skončiť aj správa z Francúzska. Paríž potvrdil, že študent elitnej vojenskej školy a výborný strelec, sa nevrátil z dovolenky v Amerike. Mohol by to byť on. Ani televízie si ale nemôžu byť isté.
Polícia a ostreľovač si tak naďalej posielajú odkazy. Ľudia medzitým majú stále silnejší pocit, že sa na správy nepozerajú, ale ich žijú.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
