
Pre svoje extrémistické názory musel Jürgen Möllemann vyletieť z politiky.
liberál Gerhart Baum. Nie je vylúčené, že Möllemanna, ktorý bol aj ministrom vo vláde Helmuta Kohla, zo strany dokonca vylúčia. Príčinou je nová sponzorská aféra, ktorá by mohla FDP po ťažkej volebnej porážke aj finančne položiť na lopatky. Möllemann sa priznal, že na financovanie predvolebného letáka použil peniaze, ktoré mu zvlášť na tento účel poskytli nemenovaní sponzori.
Zdroje týchto prostriedkov (ide o slušnú sumu 840-tisíc eur) Möllemann vedome kryl: Na bankových poukážkach chýbali mená a adresy platičov, alebo sa tam skveli „vtipné“ pseudonymy ako „pán Napríklad“. Takéto transakcie pripomínajú klasické pranie špinavých peňazí, upozorňujú nemeckí komentátori. Generálna tajomníčka FDP Cornelia Pieperová preto zdôraznila, že „demisia nestačí“ a že „celý prípad treba dôkladne vyšetriť“.
Nervozita nemeckých liberálov je pochopiteľná: FDP musí vrátiť celú sumu a zaplatiť vysoké penále, teoreticky až do 2,5 milióna eur. Podľa nového zákona o politických stranách by sa však niekdajší podpredseda FDP mohol ocitnúť aj vo väzení. Až do troch rokov odňatia slobody si môže vyslúžiť politik, keď finančné dary rozpisuje na malé položky. Presne takto postupoval Möllemann, keď 840-tisíc eur zaknihoval ako stovky darov vo výške do 8-tisíc eur.
Sporný liberál na seba upozornil už na jar tohto roku výrokmi o Izraeli a o Židoch v Nemecku. Otvoril tak diskusiu o antisemitských tendenciách v FDP. A súčasný finančný škandál je druhou stranou mince Möllemannovho ťaženia proti politike izraelského premiéra Šarona a podpredsedovi Centrály Židov v Nemecku Michelovi Friedmanovi: Obsah protizákonne financovaného letáka, ktorý tesne pred parlamentnými voľbami našlo vo svojich schránkach niekoľko miliónov občanov v Severnom Porýní-Vestfálsku, sa totiž opäť týkal práve týchto dvoch osôb.
Möllemannovu demisiu prijali nemecké médiá s uľahčením. Odchod z politickej scény „vynálezcu“ FDP ako „strany pohody“ - s teatrálnymi akciami na úrovni ľudovej veselice privítali prakticky všetci komentátori: „V politike už nejde o zábavu, ale o substanciu,“ píše napríklad Die Welt: „Tvrdá hospodárska kríza v Nemecku si vyžaduje suverénnu stranu podnikateľov namiesto nezodpovedných zabávačov.“