Poľský premiér Leszek Miller oslávil prijatie zmluvy z Nice Guinessom.Otázne je, či bude oslavovať aj po ukončení rokovaní s úniou. FOTO - REUTERS
Skončila sa éra deklarácií a na program prišli peniaze. Netreba pochybovať o tom, že práve na diskusiách o peniazoch sa ukáže, ako vážne to súčasní členovia s rozširovaním myslia.
Francúzsky premiér Jean-Pierre Raffarin po írskom súhlase so zmluvou z Nice povedal, že je to krásny politický úvod a teraz už len zostáva vyriešiť ekonomické a finančné problémy.
Slovo „len“ je v prípade agendy, ktorá čaká na členov aj nádejných členov únie, skutočne silný eufemizmus.
Paradoxne ho vyslovil premiér krajiny, ktorá svojím postojom k spoločnej poľnohospodárskej politike a sporom s Nemeckom, môže výrazne znepríjemniť celý proces vyjednávania s kandidátmi.
Francúzsko je najväčším poberateľom európskych fondov v oblasti poľnohospodárstva a robí všetko pre to, aby zachovalo súčasný neprehľadný a zbytočne štedrý systém prideľovania dotácií pri živote.
To sa nepáči Nemecku, Holandsku, Švédsku a Veľkej Británii, ktoré v obave pred prílevom zväčša agrárnych krajín žiadajú reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Jednoducho povedané, nechce sa im doplácať na chudobných príbuzných.
Pritom podľa návrhu komisie budú farmárom v nových členských krajinách vyplácať len 25 percent priemeru priamej finančnej pomoci súčasným členom. Rovnoprávne postavenie by terajší kandidáti mali dosiahnuť až v roku 2013. Aj v prípade regionálnej pomoci formou takzvaných štrukturálnych fondov Európska únia nebude príliš štedrá, noví členovia dostanú len 50 percent priemeru únie.
Z budúcich členov únie sa tak môžu stať takzvaní čistí prispievatelia, teda takí, ktorí viac do rozpočtu únie prispievajú ako z neho dostávajú.
Aj napriek predvstupovej pomoci by teda mohla nastať situácia, že občania nových členských krajín by úniu pociťovali ako príťaž, ktorá ohrozuje ich vrecká. Takýto scenár si únia nemôže dovoliť.
Tlak únie sa teraz začal sústreďovať na Francúzsko, aby ustúpilo od svojich pozícií. To zatiaľ odmieta nemecký návrh, aby sa platby do poľnohospodárskych fondov znižovali, aby sa kompenzovali náklady vyplývajúce z rozširovania.
Všetky tieto otázky čakajú na šéfov vlád európskej pätnástky počas summitu v Bruseli, ktorý sa uskutoční koncom tohto týždňa. Očakávajú sa ťažké vyjednávania a neochotné ústupy z pozícií.
„Komisia musí dostať jasný mandát na pokračovanie finálnych vyjednávaní s kandidátmi. Ak nie, nebudeme schopní v decembri uzavrieť prístupové rokovania,“ povedal dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen, ktorého krajina teraz únii predsedá. Rasmussen tiež povedal, že summit v Bruseli sa neskončí, kým sa členské krajiny nedohodnú.
