BRATISLAVA - Všetky štyri strany vládnej koalície sa vo svojich volebných programoch viac či menej hlásili k zmene územnosprávneho členenia krajiny. Do koaličnej dohody sa však táto téma nedostala, počet ani hranice samosprávnych krajov sa teda nateraz meniť nebudú.
„Povedali sme si, že do téz dáme len tie veci, ktoré sú jednoznačne dohodnuté,“ vysvetľuje predseda SMK Béla Bugár. Pri ich príprave podľa neho nebolo jasné, či odstrániť len najvypuklejšie deformácie, ako je napríklad rozdelenie Spiša, alebo „ideme hlbšie“. Bugár priznal, že v koalícii cítiť obavy z otvárania tejto témy, lebo „každý tam vidí možnosť vzniku napätia“.
SDKÚ sa k svojmu predvolebnému sľubu prihlásila ešte krátko po voľbách. „Budeme požadovať reformu počtu VÚC,“ vyhlásil Ivan Mikloš. Jeho stranícky kolega Milan Hort je dnes opatrnejší a hovorí, že najprv treba dokončiť decentralizáciu a vyriešiť, čo s krajskými a okresnými úradmi.
Podpredseda KDH Pavol Minárik je síce za zmenu územnosprávneho členenia, ale len „ak sa v koalícii dosiahne stopercentná dohoda“. Tá sa zatiaľ nedosiahla. Najväčšieho odporcu zmien nechcel menovať. „Nemá zmysel hľadať vinníka, pretože všetky prezentované názory sú legitímne,“ povedal.
Predseda ANO Pavol Rusko považuje otázku zmeny počtu VÚC pre toto volebné obdobie za uzavretú. „Najprv treba sfunkčniť to, čo je vytvorené. Hľaďme, aby fungovala osmička,“ povedal. Bolo by podľa neho „obrovské riziko pustiť džina z fľaše a vytvoriť tak priestor na ďalšie lobovanie, populistické vyjadrenia a snahy presadiť záujem toho-ktorého kraja“.
JOZEF ČAVOJEC
