Väzni odsúdení na trest smrti mávajú zo svojich ciel vo väznici v blízkosti Bagdadu po tom, ako v Iraku vyhlásili všeobecnú amnestiu a okrem odsúdených na trest smrti boli tisíce väzňov prepustených na slobodu.
FOTO - ČTK/AP
BAGDAD - V Iraku včera vyhlásili „úplnú, všeobecnú a konečnú amnestiu“. V televíznom vystúpení o tom informoval minister financií Muhammad Said Kázim Sahháf oblečený vo vojenskej uniforme. Zároveň vyhlásil, že amnestia sa vzťahuje na všetkých väzňov, či už sú zadržiavaní z politických, či akýchkoľvek iných dôvodov. Iba v prípade osôb odsúdených za vraždu je ich prepustenie podmienené súhlasom rodín obetí.
Oficiálne je amnestia vysvetľovaná ako poďakovanie irackému ľudu za podporu, ktorú prejavil Saddámovi Husajnovi. V utorkovom referende podľa oficiálnych výsledkov hlasovalo 100 percent registrovaných voličov, pričom všetci sa vyjadrili za to, aby Husajn ďalších sedem rokov zastával prezidentskú funkciu. Mnohí analytici však tvrdia, že prezident sa ňou snaží spojiť a posilniť opozíciu proti požiadavkám USA o zmenu bagdadského režimu. Oznámili ju totiž v čase, keď sa Saddám Husajn snaží všemožne upevniť svoju pozíciu a čeliť tak tlaku Spojených štátov.
Počas 23-ročnej vlády Saddáma Husajna je to po prvýkrát, čo bola v Iraku vyhlásená všeobecná amnestia zahŕňajúca aj politických väzňov. Krátko po jej zverejnení začala iracká televízia vysielať šoty ukazujúce desiatky väzňov, ako opúšťajú brány rozličných väzníc. Vykrikovali pritom na slávu prezidentovi Husajnovi. Neexistuje však spôsob, ako zistiť, koľko väzňov bolo skutočne prepustených. Svetové organizácie na ochranu ľudských práv obviňujú iracký režim z toho, že väzní aj tých, o ktorých sa myslelo, že boli popravení. Nevie sa ani to, či je medzi prepustenými niekto zo 600 kuvajtských zajatcov, ktorí zmizli v roku 1991 počas iracko-kuvajtskej vojny. Kuvajt sa odvtedy domnieva, že ich Irak zadržiava ako vojenských zajatcov. (čtk, mm)
