BRATISLAVA – Medzi 150 poslancami slovenského parlamentu je deväť mien, ktoré sú aj v Cibulkových zoznamoch. Ôsmi boli vedení ako dôverníci, jeden ako agent.

V Cibulkových zoznamoch, ktoré Marián Gula, riaditeľ slovenského Úradu pre dokumentáciu zločinov komunizmu, považuje za dôveryhodné, je okolo 180-tisíc mien. So Štátnou bezpečnosťou – či už vedome, alebo nevedome – teda spolupracovalo približne jedno percento zo všetkých obyvateľov vtedajšieho Československa. V Národnej rade je podľa zoznamov toto číslo o dosť vyššie – šesť percent.

Z HZDS sú v zozname tri mená. Okrem predsedu Vladimíra Mečiara aj Vojtech Tkáč a Viliam Veteška.

Z ANO sú v zozname dvaja poslanci. Minister zdravotníctva Rudolf Zajac a Jozef Banáš. Ten jediný je vedený ako agent a tajný spolupracovník. „Som zásadne proti otváraniu lustračných materiálov, okrem môjho vlastného spisu,“ povedal v minulosti pre SME.

Dvoch poslancov v zozname majú aj komunisti. Ide o Ivana Hoptu a Karola Fajnora. Meno ďalšieho poslanca za KSS Vladimíra Ďaďa je síce v zoznamoch, ale s jeho dátumom narodenia súhlasí iba ročník. On sám svoju možnú spoluprácu označuje za „absolútnu hlúposť“.

Zo Smeru je v Cibulkových zoznamoch Dušan Muňko a z SDKÚ minister zahraničných vecí Eduard Kukan. „Moja minulosť je, aká je. Už ju nezmením, všetci ju poznajú. Tvrdenia o spolupráci so Štátnou bezpečnosťou sú nepravdivé,“ povedal Kukan.

Kategória dôverníkov bola zrušená ešte Ústavným súdom ČSFR a nepatrí ani do lustračného zákona. „Ľudia o tom, že sú dôverníci, ani nemuseli vedieť,“ hovorí František Mikloško z KDH. „Od čias, keď sa prijímal lustračný zákon, som veľmi opatrný. Posudzovať tieto prípady všeobecne nie je možné.“ Problém je aj v tom, že archívy ŠtB nie sú kompletné.