Máme jadrového suseda, dočítali sa Juhokórejčania cestou do práce. FOTO - REUTERS
Pre mnohých je to jasné: v Iraku je ropa, v Kórei nie.
Ropa je určite jedným z faktorov, ktoré vedú Busha k rozdielnej reakcii na dva štáty, ktoré vyrábajú zbrane hromadného ničenia, a zaradil ich do jednej osi zla. Nie je však jediný. Analytici sa dokonca zhodujú, že ropa nepatrí medzi hlavné dôvody, prečo si Kórea nežiada rovnakú kúru ako Irak.
Kľúčová je podľa nich, naopak, skúsenosť z minulosti. Irak pravdepodobne ešte atómovú bombu nemá, chemické a biologické zbrane však použil opakovane - aj proti vlastným ľuďom. Okrem toho napáda svojich susedov. Zbrane si nedrží len na zastrašovanie.
S Kóreou podobné skúsenosti v posledných rokoch nie sú. „Severná Kórea ešte nikdy nepoužila zbrane hromadného ničenia, Irak áno,“ povedal denníku Los Angeles Times expert na Kóreu Mitchell Reiss.
Komunistický režim Kim Čong-ila je jedným z najhorších na svete. „Nepredstavuje však akútnu hrozbu pre regionálnu stabilitu,“ povedal denníku The New York Times americký diplomat, ktorý sa viac ako 30 rokov zaoberal touto oblasťou.
Veľa robí samotná poloha. Kórea v blízkosti Číny, Ruska, Japonska a hlavne s Američanmi na južnej časti polostrova je v inej pozícii ako Irak, ktorý leží v centre najkonfliktnejšej oblasti sveta.
Ďalší rozdiel odborníci vidia v diplomacii. Kým na Irak žiadne diplomatické páky doteraz nezabrali, Kórea na medzinárodný tlak reaguje. Po prekvapivom priznaní je síce jasné, že podvádza, ale napriek tomu tu určitá nádej ešte stále je. Šance na dohodu zvyšuje aj obrovský hlad a neľudské podmienky, v akých Severokórejčania žijú.
Kórea jednoducho nie je Irak. A po priznaní, že robí na bombe a má ešte „väčšie veci“, je ten rozdiel len výraznejší. „Americká reakcia ukazuje, aký je rozdiel, keď rokujete s krajinou, ktorá už pravdepodobne má atómovú zbraň, a s krajinou, ktorá ju ešte nemá,“ hovorí riaditeľ Wisconsinského projektu o jadrových zbraniach Gary Milhollin. Saddám Husajn je nepochybne hrozbou pre celý svet, ale nebol by pravdepodobne schopný okamžite zničiť Tokio, Soul a možno aj časť Ameriky súčasne. Kórea by bola.
Ďalším argumentom za miernejšiu odpoveď Pchjongjangu je fakt, že Amerika nechce a nemôže naraz bojovať v každom kúte sveta. Z Pentagonu síce prenikajú správy, že Washington sa pripravuje na dve vojny súčasne a že by to mohol byť práve Irak a Kórea, ale nesmieme zabudnúť na Afganistan a stále viac menších regionálnych ohnísk teroristov.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
