* Akademický maliar Ever Púček predstavuje svoju najnovšiu tvorbu v bratislavskej galérii Marat. Po dvanástich rokoch je to ďalšia jeho výstava v hlavnom meste. Medzi 52 obrazmi prevažujú diela z tohto a minulého roku, ale je tam zastúpené aj jeho tvorivé obdobie po roku 1990. Obrazy vytvoril nitrolakom na sololite. „Nie sú to koláže, ja tvorím vlastnou technikou,“ zdôvodnil autor zdanie lepených farebných plôch na obrazoch. Názvy Lietajúci capko, Orlie mláďa, Červený šarkan, Býček, Biele kura, Koza, Koník, Biely medveď napovedajú tematiku z ríše zvierat. Je však moderne umelecky spracovaná podobne ako cyklus strašiakov, Bosorka v bielom, Striga nad červeným poľom či iné rozprávkové inšpirácie. Výstava potrvá do 25. októbra.
* Unikátnu výstavu 16 umelcov starej ruskej fotografie pod názvom Ruský piktorializmus sprístupnili v európskej premiére v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Expozícia umiestnená na treťom poschodí Esterházyho paláca predstavuje 120 fotografií piktorialistov troch generácií pôsobiacich od roku 1890 až do 20. rokov 20. storočia. Vidieť však možno i súčasníka, ktorý v záujme zachovania tradície piktorializmu využíva napríklad techniku ušľachtilých tlačí alebo náboženské motívy. Väčšina vystavovaných exponátov sú diela, ktoré boli naposledy vystavované v prvej tretine 20. storočia. Za to, čo sa podarilo dochovať, zhromaždiť a vystaviť, verejnosť vďačí najmä Michailovi Golosovskému, zberateľovi, ktorý aj napriek oficiálnej doktríne zachoval pre budúcnosť diela i celé autorské zbierky piktorialistov. Piktorializmus prenikal do ruskej fotografie z Európy prostredníctvom anglických, francúzskych a nemeckých časopisov alebo zahraničných ciest ruských fotografov. Vznikol spojením základov akademickej realistickej umeleckej školy s možnosťou zhmotňovať subjektívne vnútorné cítenie prostredníctvom objektívnej optiky. Vyvíjal sa v období moderny a podobne ako hudba a dekoratívne umenie pomaly prenikal do ostatných oblastí umenia. Ruskí piktorialisti boli mladšími súčasníkmi impresionistov a skôr než väčšina ruských maliarov sa ponorili do priestoru svetla v obraze. Za prvých ruských piktorialistov domáca tlač označila umeleckých fotografov Jevgenija Vysňakova a Jana Bulgaka. Ale prvým, ktorý sa preslávil aj v zahraničí, bol až Alexej Mazurin. V roku 1935 sa konala posledná výstava piktorialistov, ktorá napriek pozitívnym ohlasom znamenala koniec hnutia. Výstava potrvá do 24. novembra.
* Výstavu slovenských tvorcov ocenených cenou Medzinárodnej únie pre detskú knihu otvorili v Medzinárodnom dome umenia pre deti - Bibiane. Expozícia predstavuje ilustrácie Dušana Kállaya, ktorý je nositeľom najvýznamnejšieho ocenenia IBBY - Ceny H. CH. Andersena, ale aj knihy slovenských tvorcov zapísaných na Čestnú listinu únie za literárne dielo, ilustráciu a preklad. Počas vernisáže odovzdali trom slovenským autorom diplomy Čestnej listiny IBBY 2002. Danielovi Hevierovi za knihu Krajina Agord, ilustrátorovi Petrovi Cpinovi za kresby ku knihe Cibuľkove dobrodružstvá a prekladateľke Márii Gálovej za „verneovku“ Malý hrdina. Výstava sa koná pri príležitosti budúcoročného 50. výročia založenia IBBY a jej cieľom je oboznámiť slovenskú verejnosť s činnosťou a poslaním tejto medzinárodnej organizácie. IBBY vznikla ako jedna z organizácií UNESCO a jej sídlom je švajčiarsky Bazilej. Zameriava sa na podporu vzniku hodnotnej literatúry pre deti, v čom jej pomáha viac ako 60 národných sekcií. Každé dva roky udeľuje najvýznamnejšie ocenenie za literárnu a ilustračnú tvorbu pre deti a mládež Cenu Hansa Christiana Andersena, zapisuje vybraných tvorcov na Čestnú listinu IBBY, vydáva časopis a organizuje každoročné oslavy Medzinárodného dňa detskej knihy. Výstava, ktorej komisárkou je Eva Cíferská, potrvá do 10. novembra.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ
* Približne 50 kresieb, grafík a koláží od výtvarníka a literáta Ivana Mojíka (1928) prezentuje výstava, ktorú sprístupnili v Galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Surrealistické diela dopĺňajú autorove básne. Niektoré z nich odzneli na vernisáži v podaní spisovateľa Ivana Laučíka. Výtvarnú aj literárnu tvorbu Ivana Mojíka poznačil avantgardný smer svetovej a domácej lyriky. Napísal viacero básnických kníh. Jednu z nich nazvanú Dnešný vzduch (1959 ) zhabala cenzúra a dala ju zošrotovať. V literárnych zbierkach Rozbíjanie sarkofágu, Zrozumiteľný človek, Sklené deti, no najmä v knihe Popoludnie v štvrtom rozmere sa Mojík hlási k surrealizmu. Autor v spolupráci s filológmi prebásnil viacero literárnych diel od popredných svetových spisovateľov, napríklad Williama Shakespeara, Calderona de la Barcu, Emila Verhaerena, Percyho B. Shelleyho. S Mojíkovou výtvarnou a literárnou tvorbou sa môžu návštevníci liptovskomikulášskej obrazárne zoznámiť do 22. novembra.
KOŠICE
* Dvojvýstavu prác košických výtvarníkov Marka Moučku a Zuzany Moučkovej s názvami Svet v podobenstvách a Maľba na hodváb sprístupnili dnes v Slovenskom technickom múzeu (STM) na Hlavnej 88 v Košiciach. Marek Moučka vystavuje sériu dvanástich obrazov s biblickou tematikou vytvorených kombinovanou technikou. Inšpiroval sa príbehmi a prostredím z Nového zákona. Autor stvárnil témy Jeruzalem, vesmír, podobenstvo o horčičnom zrne a ďalšie ako abstraktné vyjadrenie silných intímnych pocitov. Jeho paleta je zemitá, preferuje teplé, žiarivé tóny. Zuzana Moučková vystavuje originálne poňaté doplnky odevov, ako sú štóly, kravaty, interiérové textilné doplnky s autorským rukopisom vyjadreným precíznou maľbou na hodvábe. Výstava potrvá do 27. októbra. (sita, tasr)
