ÍRSKO: Ekonomické aspekty hlasovania o Zmluve z Nice

LONDÝN 18. októbra (SITA) - Druhé referendum o Zmluve z Nice sa uskutoční v sobotu v Írsku. V prvom hlasovaní pri nízkej volebnej účasti Íri ratifikáciu zmluvy zamietli v pomere 54 ku 46 percent hlasov. V tomto prípade však väčšina pozorovateľov očakáva v

íťazstvo tábora priaznivcov zmluvy. Ak však aj v druhom referende povedia Íri "nie", rozšírenie Európskej únie (EÚ) narazí na vážnu prekážku a s najväčšou pravdepodobnosťou sa oddiali.
Zaujímavé sú ekonomické aspekty diskusie o Zmluve z Nice poukazujúce na obavy írskych voličov, ktorých znepokojuje fakt, že sa desať nových členov stane pre úniu bremenom, čo poškodí aj Írsko.
Írsko je najvýraznejším príkladom úspechu, ktorý mu prinieslo členstvo v EÚ. Do únie vstupovalo ako malá, chudobná krajina. Avšak vďaka štedrým finančným príspevkom z Bruselu, ktoré ročne presahujú viac ako miliardu eur, a voľnému prístupu na obrovské trhy kontinentálnej časti Európy, Írsko v únii ekonomicky prekvitá. Za posledných desať rokov zaznamenalo skutočne pozoruhodný pokrok, zatiaľ čo kľúčové európske ekonomiky Nemecka, Francúzska a Talianska zažili veľké sklamanie. Íri sa obávajú, že ich rozšírenie pripraví o výnimočnú prosperitu a skončia kdesi na úrovni európskeho priemeru.
Najjednoduchšie je porovnať rast hrubého domáceho produktu (HDP) v deväťdesiatych rokoch. V tomto ukazovateli si Veľká Británia počínala veľmi dobre a v rokoch 1990 – 1999 dosiahla priemerný rast 2,5 percenta, ktorý ju zaradil na deviate miesto v európskej tabuľke zostavenej týždenníkom The Economist. Francúzsko, Taliansko a Nemecko obsadili 19., 20. a 21. miesto s priemerným rastom 1,5; 1,4 a 1,3 percenta. Rast HDP Írska však dosiahol až 6,9 percenta, čo je viac ako päťnásobok Nemecka.
Nebolo to vďaka euru, ktoré vtedy ešte neexistovalo. Nebolo to ani výsledkom veľkorysých príspevkov z európskych pokladníc. Veď aj Španielsko, Portugalsko a Grécko boli čistí príjemcovia týchto dotácií a mali výrazne nižší rast HDP. Výnimočná sila Írska spočívala v schopnosti pritiahnuť priame zahraničné investície, a to zvlášť koncom deväťdesiatych rokov. V roku 1999, ktorý bol posledným úspešným rokom rastu svetovej ekonomiky, Írsko pritiahlo 18 miliárd dolárov priamych investícií, v porovnaní s 82 miliardami smerujúcimi do Veľkej Británie, 39 miliardami do Francúzska, 27 miliardami do Nemecka a 5 miliardami do Talianska. Treba však pripomenúť, že Írsko má iba 3,5 milióna obyvateľov.
Najväčšou výhodou Írska sú však dane. Nemecko, Francúzsko a Taliansko majú vysokú daň na podniky, Británia stredne vysokú a Írsko najnižšiu v Európe. Podnikové daňové sadzby v Taliansku dosahujú až 40,25 percenta, v Nemecku 38,36 percenta, vo Francúzsku 34,33 percenta, v Británii 30 percent a v Írsku 12,5 percenta. Írsko má teda ďaleko najnižšie daňové sadzby pre podniky a výrazne najvyšší prílev zahraničných investícií. Británia má druhé najnižšie sadzby a vysoký prílev zahraničného kapitálu. Na treťom mieste je Francúzsko, iba s polovičným objemom zahraničných investícií, na štvrtom mieste je Nemecko s polovičným objemom zahraničného kapitálu smerujúceho do Francúzska a na piatom mieste je Taliansko s najvyššou sadzbou korporatívnej dane a najnižším prílevom zahraničných investícií.
Nízka daňová sadzba pre podniky priniesla Írsku množstvo výhod. Dve kľúčové obdobia sú roky 1987 a 1998. V roku 1987 Írsko zaviedlo osobitný daňový režim so sadzbou 10 percent pre tie spoločnosti, ktoré vstúpili do Írskeho centra finančných služieb. Medzinárodné finančné domy, ako aj domáce banky vstúpili húfne do nerozvinutej oblasti a okamžite začali ťažiť z poskytnutej výhody. Takmer za noc sa z Dublinu stalo významné finančné centrum. V roku 1998 však EÚ začala vytvárať na Írsko tlak, aby harmonizovalo svoje dane. Írska vláda na to zareagovala tak, že zvýšila sadzbu z 10 na 12,5 percenta a od nasledujúceho roku ju rozšírila na všetky írske podniky. Írsko sa preto stalo najobľúbenejšou európskou krajinou na obchodovanie.
Väčšina vlád zvyšuje korporatívnu daň, pretože ju neplatia voliči. V konečnom dôsledku ich aj tak musí zaplatiť spotrebiteľ. Avšak väčšina európskych krajín stále žiarli na výhody, ktoré Írsko získalo prijatím racionálnej daňovej politiky. Skutočnou otázkou pre írskych voličov, hoci si ju položí iba malá časť, je, či sa ratifikáciou Zmluvy z Nice zväčší pravdepodobnosť zvýšenia sadzby korporatívnej dane na úroveň Európy alebo nie. Keď sa vyjednávalo o zmluve, Nemecko sa vyslovilo za potrebu kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaní o daniach, vrátane korporatívnej dane. Kancelár Schröder je totiž presvedčený, že EÚ by mala regulovať všetko, čo súvisí s ekonomickou a finančnou politikou.
Británia a Írsko vo veci hlasovania úspešne obránili pravidlo jednomyseľnej zhody. Írsko tak môže stále blokovať harmonizáciu daní, a to bez ohľadu na to, či ratifikuje alebo odmietne Zmluvu z Nice. Odporcovia zmluvy napriek tomu argumentujú tým, že rozšírenie vytvorí taký tlak na európsku ekonomiku, že sa daňovej integrácii nakoniec nebude dať vyhnúť.

kh;ph

SME

ÍRSKO: Ekonomické aspekty hlasovania o Zmluve z Nice

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

ÍRSKO: Ekonomické aspekty hlasovania o Zmluve z Nice

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?