EÚ: Mnohí Íri podporia Zmluvu z Nice, lebo si pamätajú časy chudoby
LONDÝN 18. októbra (SITA) - Desiatky miliónov Východoeurópanov čakajú na výsledok sobotňajšieho referenda v Írsku o Zmluve z Nice. Tá sa však sotva stala horúcou témou na diskusiu v miestnych puboch na írskom vidieku. Mike Shea, 52-ročný farmár zo vzdiale
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ného polostrova Dingle na západe krajiny krčí plecami, keď ide o otázku, ako bude voliť. "Prvýkrát som hlasoval proti, pretože všetci okolo mňa hlasovali proti, ale teraz neviem," hovorí. Rovnaký zmätok možno vyčítať z tvárí návštevníkov Scanlon`s pubu v mestečku Ballinlochig, keď majú vyjadriť svoj názor na obsah bolestne vznikajúcej zmluvy o reforme Európskej únie (EÚ), ktorá by umožnila vstup desiatim novým kandidátom. S pohármi Guinnessu v rukách nediskutujú o detailoch súvisiacich s rozšírením hlasovania kvalifikovanou väčšinou alebo o tom, aké dosahy bude mať spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. Mike Shea pripustil, že je pre neho ťažké vidieť nejakú spojitosť medzi jeho hlasovaním a budúcnosťou desiatich krajín vzdialených viac ako 3 tisíc kilometrov. Spojitosť tu však zjavne existuje. Ak Írsko odmietne zmluvu aj v tomto prípade, mohlo by to vážne ohroziť celý proces rozšírenia a na neurčito oddialiť zjednotenie Európy. Pán Shea strávil 30 rokov svojho života obrábaním pôdy pozdĺž útesu na brehu Atlantického oceánu v blízkosti malej usadlosti Glenfahan so 14 obyvateľmi. "Podľa môjho názoru by sa títo ľudia vo východnej Európe mali v prvom rade starať o svoju vlastnú krajinu. Dokonca aj továrne na spracovanie rýb v meste sú preplnené cudzincami a v hoteloch pracujú iba tmaví," tvrdí Shea. Návšteva ďalších pubov na tomto polostrove odhaľuje hlboko rozdelené obyvateľstvo, všadeprítomný zmätok nad zmyslom druhého referenda a apatiu, ktorá je znovu najväčšou hrozbou pozitívneho prijatia zmluvy. "Ja budem hlasovať za. Podporujem vstup týchto krajín do Európskej únie, pretože sú tak trochu ako my sami: roky sme nemohli vynoriť hlavy nad hladinu a boli sme veľmi chudobní," hovorí bývalý rybár Tom Carragher sediaci v ballydavidskom TP`s bare oproti novému mólu postavenom z bruselských peňazí za 13 miliónov eur. Odvtedy, ako minulý rok hlasoval proti, zmenil názor, hoci si myslí, že odkedy Írsko vstúpilo do EÚ v roku 1973, cudzinci "znásilňujú" jeho domovinu. "Osudová chyba sa stala, keď sme sa v roku 1983 pripojili k spoločnej politike rybolovu," povedal. "Nasledujúci deň priplávali do zálivu štyri holandské rybárske lode a vyťahovali ryby z vody za pomoci technológie, o ktorej sme my mohli len snívať," spomína Carragher. Aj John Ferriter, taxikár, bude hlasovať za zmluvu. "Minule som hlasoval proti, lebo som nevedel o čo ide," hovorí. "Stále zostáva množstvo vecí, v ktorých nemám jasno, ale bál by som sa, že ak by sme znovu hlasovali proti, odídu odtiaľto turisti." Tábor prívržencov, ktorý podporujú všetky dôležité politické strany a podniky zastáva názor, že "nie" by ohlásilo koniec ekonomike keltského tigra a oslabilo by postavenie Dublinu v Európe. Tábor odporcov vedený stranou Sinn Fein, Zelenými, s prepojením na neonacistické skupiny, aktivistov proti potratom, a extrémistických katolíkov, je presvedčený, že írsky premiér Bertie Ahern pochoval demokraciu, keď nechal vypísať druhé referendum o tej istej otázke a že zmluva podkope tradíciu írskej neutrality a nezávislosti. Zastrašovanie bolo rozsiahle a nálepky s nápisom "Hlas za znamená 666" (kto volí za, volí diabla), sa začali objavovať po celom Dubline. Dennis, 25-ročný farmár, je však rozhodnutý voliť za zmluvu. Nie je si však istý, prečo. "Budem o tom premýšľať pri čistení oviec," sľubuje. Podľa prieskumu verejnej mienky pre stredajšie vydanie denníka Irish Star, 39 percent opýtaných Írov by volilo za, 22 percent proti a 31 percent zostáva nerozhodnutých. Írska vláda je však odhodlaná urobiť všetko pre to, aby sa prvý neúspech nezopakoval. Obavy Írov z postupnej militarizácie Európy sa snažila odstrániť presadením osobitnej deklarácie EÚ v Seville, podľa ktorej nič neohrozí tradičnú politiku neutrality. Jednotliví ministri boli vyslaní do všetkých častí krajiny, aby obhajovali zmluvu. Skeptickým voličom z radov farmárov sa pripomína, že za posledných tridsať rokov dostali v priamych platbách 30 miliárd eur a 3 miliardy na rozvoj zaostalých regiónov. V Bruseli medzitým rastie nervozita, zatiaľ čo Európska komisia (EK) rezolútne popiera existenciu akejkoľvek alternatívy. "Plán B neexistuje, pretože dôsledky odmietnutia zmluvy sú nepredvídateľné. Je preto nemožné počítať s množstvom domnelých alternatív, ktoré vôbec nemusia nastať," vyhlásil hovorca EK Jonathan Faull. Jeden dôsledok je však jasný. Samotná EÚ by nebola pripravená na rozšírenie bez inštitucionálnych reforiem obsiahnutých v zmluve. Tie zahŕňajú rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou, pomer hlasov jednotlivých krajín pri hlasovaní Rady ministrov, či počet kresiel v Európskom parlamente. Zmluva tiež odoberá piatim najväčším členským krajinám druhého komisára, takže každý členský štát bude mať v komisii iba jedného zástupcu. Niektorí pozorovatelia argumentujú, že v prípade odmietnutia zmluvy by reformy potrebné na rozšírenie únie mohli byť súčasťou budúcich zmlúv o pristúpení, podľa iných by zasa úloha pripraviť rozšírenie mohla byť zverená Konventu o budúcnosti Európy. Avšak odmietnutie zmluvy a následné oddialenie referenda by celkom určite uštedrilo ďalšiu silnú ranu už aj tak krehkej podpore rozšíreniu v radoch obyvateľov kandidátskych krajín.