FOTO - REUTERS
Obrovská trblietavá budova pripomína zapadajúce, prípadne vychádzajúce slnko. Stála 220 miliónov dolárov a egyptské prístavné mesto Alexandria by sa vďaka nej malo znovu stať centrom svetovej inteligencie a vzdelanosti.
Takmer 2300 rokov po tom, čo cisár Ptolemaios I., nástupca Alexandra Veľkého, založil vo vtedajšom hlavnom meste svojej ríše knižnicu, ktorá vošla do dejín ako Bibliotheca Alexandrina. Zhromaždil v nej všetky dovtedy existujúce vedomosti svojej doby. Knižnica zhorela v treťom storočí nášho letopočtu.
Koncom osemdesiatych rokov sa egyptský prezident Husní Mubarak ujal plánu predchodcu Sadata, ktorý chcel knižnicu vybudovať znovu. Opäť by mala obsiahnuť „všetky vedomosti, ktoré ľudstvo nahromadilo“, vyhlásil vtedy Mubarak. K tomu však viedla veľmi dlhá cesta. Po komplikovaných ťahaniciach a posúvaní termínov, ktoré súviselo s napätou situáciou na Blízkom východe, je konečne hotová aspoň vonkajšia schránka avizovanej sústredenej múdrosti ľudstva. Novú knižnicu predvčerom slávnostne otvorili oficiálni hostia z mnohých krajín. Stojí necelých sto metrov od svojej starovekej predchodkyne. Budovu (na snímke Reuters) navrhla nórska architektonická firma Sonhetta. Týči sa na nábreží a má signalizovať, že Egypt je aj dnes „majákom rozumu a civilizácie“.
Zatiaľ je však v impozantnej budove - naplánovanej dávno pred začiatkom internetového veku - len 240-tisíc kníh. Zmestí sa ich tam 8 miliónov. V médiách na rieke Níl sa o tejto stavbe hovorí ako o štvrtej pyramíde. Celkom výstižne: slávne hrobky faraónov sú tiež veľkolepé a tiež prázdne.
Všetci vkladajú nádej do zahraničných darcov. Niektoré z darov, napríklad, Guinnessova kniha rekordov, už dokonca prišli. Nová knižnica však zatiaľ nemá šancu vypáliť rybník dnešným najväčším knižniciam. Napríklad Štátna knižnica v Berlíne obsahuje osem miliónov titulov a kníh, viac než Alexandrijská knižnica vôbec pojme.
Ismail Serageldin, jeden z prezidentov novej Alexandriny, navrhuje: možno z tej knižnice ani nemusí byť centrum pamäti sveta, ale bude z nej spočiatku aspoň istý druh strediska, archivujúceho texty, týkajúce sa etiky moderného sveta. (dpa)
