Skoky na lyžiach patrili pred niekoľkými rokmi medzi parádne disciplíny bývalého česko-slovenského športu. Desať rokov po rozdelení federácie sa však skokani obidvoch krajín potácajú na konci poradia v Svetovom pohári a pád sa zatiaľ nepodarilo zastaviť žiadnemu trénerovi reprezentácie. Posledný veľký úspech získalo spoločné družstvo v zložení Sakala, Parma, Jež (ČR) a Švagerko (SR) na majstrovstvách sveta v roku 1993 vo Falune, kde skončilo druhé pod vedením trénerskej dvojice Ján Tánczoš – Luděk Matura.
Práve na Slováka Jána Tánczoša (46) si tento rok spomenuli Česi pri výbere reprezentačného trénera. Po roku 1992 pôsobil v rodnej Banskej Bystrici ako tréner juniorov a seniorov a aj ako manažér skokanského úseku Slovenského lyžiarskeho zväzu. V roku 1999 na funkciu rezignoval a vrátil sa k mládeži pod Urpínom. V tomto roku však dostal ponuku z Dukly Liberec, kde podpísal v júni ročný angažmán. Koncom septembra prebral českú reprezentáciu.
,,Dostal som dôveru a nerozmýšľal som ani sekundu. Ponuka ma neprekvapila, podvedome som to tušil. Pre mňa je to určitá pocta a veľmi zaujímavá vec. Robím to, čo ma baví a čo som chcel,“ povedal J. Tánczoš. Za sebou má už sústredenie s družstvom v talianskom Predazze, kde mu robil asistenta jeho bývalý zverenec Jaroslav Sakala.
Mnohých na Slovensku prekvapilo, keď pred tromi rokmi dobrovoľne opustil slovenskú reprezentáciu, prešiel k mládeži a dokonca koučoval partiu bývalých banskobystrických skokanov na majstrovstvách sveta veteránov v Harrachove, kde jeho vrstovník Jozef Hýsek získal zlato. ,,Odišiel som z reprezentácie, lebo práca nespĺňala moje očakávania. Nevytváral sa žiadny realizačný tím a všetko ostalo na mne. V Čechách je do práce okolo družstva zapojených viac ľudí a mohol som dať dokopy realizačný tím podľa mojich predstáv. Máme k dispozícii lekára, psychológa a doplnkovú výživu. Časy, keď českí skokani chodili von s klobásami a koláčmi od mamy a na pumpách nakupovali sladkosti, sú preč,“ dodal J. Tánczoš.
Českú reprezentáciu sledoval v minulých rokoch vlastne iba prostredníctvom televíznej obrazovky. ,,Súčasný stav je dosť vážny, chlapci majú problém dostať sa na bodované miesto. Mojou hlavnou úlohou je zastaviť pokles a dostať sa na vyššiu úroveň, aby pravidelne bodovali. Zmeniť techniku a prispôsobiť sa nemeckým a rakúskym skokanom. Najväčší nedostatok vidím v odraze. Zatiaľ mi rozumejú odborne aj rečovo, používame českoslovenčinu a všetko je v pohode. Chlapci ma prijali, budúcnosť vidím optimisticky.“
