Londýnsky románopisec Nick Hornby sa v priebehu deväťdesiatych rokov vypracoval na jedného z najúspešnejších súčasných britských spisovateľov. Činorodí českí vydavatelia už na náš trh stihli uviesť jeho romány Futbalová horúčka, Ako byť dobrý, Všetky moje lásky, Ako na vec aj publicistickú knihu Rozhovory s anjelom. Nedávno sme sa dočkali aj prvej Hornbyho knižky v slovenčine - a to románu Ako na vec, známeho u nás aj vďaka úspešnej filmovej verzii s Hughom Grantom.
Knižka Ako na vec má všetky atribúty kvalitnej mainstreamovej prózy, na akú na Slovensku naďalej beznádejne čakáme. Hornby v tvorbe nepátra po metafyzickom tajomstve bytia, ani po podstate európanstva. Nezabúda na to, že prvoradým cieľom populárnej literatúry je zabávať čitateľa. Preto stavia predovšetkým na príbeh s precízne vystavaným gradačným oblúkom. Pozná cieľovú skupinu - veľkomestských príslušníkov strednej triedy so stredným a vyšším vzdelaním na oboch stranách Atlantiku. Neohuruje štylistickými experimentmi. Uvedomuje si, že za autorské práva na jeho novú knižku budú hollywoodske produkčné spoločnosti ochotné zaplatiť miliónové sumy a fabulu prispôsobuje požiadavkám filmového rozprávania. Takéto know-how majú síce mnohí a niektorí ho aj dokážu náležite využiť, no Hornby je proste v móde a navyše má nesporný naratívny talent.
Hrdinovia románu Ako na vec sú síce čiernobiele, ale uveriteľné typy súčasných Britov. Tridsiatnik Will má rád značkové produkty, krásne ženy, hi-fi sústavy, dizajnérsky nábytok, alkohol, ľahké drogy a nenávidí akúkoľvek prácu. S takouto postavou sa isto dokáže stotožniť skutočne široké spektrum čitateľov. Fiona je osamelá matka so sklonom k ľavičiarstvu, ekologickému aktivizmu a sledovaniu nekomerčných filmov. Jej syn Marcus je hanblivý tínedžer, ktorému sa spolužiaci pre staromódny imidž smejú.
V jednoduchom, predpovedateľnom, ale čítavom príbehu zasadenom do prvej polovice deviatej dekády sa objavia aj ďalšie typy: sebavedomá slobodná matka, ktorá pracuje v televízii. Tínedžerská rebelantka, čo zbožňuje hudobníka Kurta Cobaina. A rozvedený otec, ktorý rád fajčí marihuanu. Zaujímavejšie než samotný dej sú prostredia, v ktorých sa príbeh odohráva. Čitateľ získa pomerne jasný prehľad o rodinnom živote dnešnej britskej spoločnosti, tolerovaní mäkkých drog a globálnom vzývaní masovej kultúry.
Akousi pridanou hodnotou, druhou možnou rovinou čítania knižky, sú nenápadné odkazy na interpretov a piesne popmusic uplynulých štyridsiatich rokov i na rôzne filmy, výrobky a počítačové hry. Lenže práve toto je kameň úrazu slovenského vydania románu. Prekladateľka ani redaktorka sa nedokázali vyhnúť viacerým chybám, takže v texte nie je Godzilla, ale Godzill, a nie albumy The Clash, ale absurdné Clashove albumy. Pritom sa Hornby nevyžíva v zákerných chytákoch na znalcov, ale používa len základné mená a pojmy popkultúry, ktoré by zdatnejší slovenský editor iste hravo preložil. I tak si však táto graficky kvalitne urobená a navyše cenovo prístupná knižka v pevnej väzbe zaslúži pozornosť čitateľov.
