Severokórejský vodca Kim Čong-il a raketa dlhého doletu: kombinácia, ktorá po priznaní, že Pchjongjang tajne vyrába atómovú bombu znervózňuje celý svet.
Americký prezident George Bush sa už týždne snaží presvedčiť svet, že má jadrový problém. Hovorí však o Iraku. Kórejské priznanie odhalilo, že je tu minimálne o jeden problém viac. Amerika zatiaľ reaguje pokojne, oznámila len, že rozhovory o pomoci Kórei nemôžu pokračovať.
Washington zatiaľ nevie, či sa Kórejcom podarilo dopracovať až k atómovej bombe. Vedia však, že na nej pracujú.
Pre odborníkov to nie je až také prekvapenie. Mnohí sa však uspokojili s dohodou, ktorú Washington podpísal s Pchjongjangom v roku 1994. Vtedy hrozila kríza, Kórejčania ale nakoniec výmenou za ekonomickú pomoc sľúbili zastaviť všetky jadrové programy.
FOTO - REUTERS
Úplný šok to nemôže byť ani pre prezidenta Busha. Kóreu totiž zaradil spolu s Irakom a Iránom do osi zla. Určite mu však kórejské priznanie neprišlo veľmi vhod. Plne sa koncentruje na Irak.
Možno aj preto Biely dom informáciu nezverejnil a svet sa ju dozvedá až s dvojtýždňovým oneskorením. Informácie tajných služieb začiatkom októbra overoval v Pchjongjangu americký diplomat James Kelly. Kórejskí predstavitelia najskôr reagovali podráždene a všetko popreli. O deň neskôr ale svoj podvod priznali. Pohrozili dokonca, že majú ešte silnejšie veci.
Mohlo by sa zdať, že severná Kórea si tak sama napísala scenár svojho najbližšieho osudu: logicky by sa mala stať ďalšou krajinou, ktorú bude čakať preventívny útok. V prípade Iraku by to tak podľa Bushovho plánu malo byť, a to Washington nemá ani priznanie, že Bagdad skutočne pracuje na vývoji atómovej bomby. Kórea ale nie je Irak.
Priznanie je príliš nečakané a nikto v skutočnosti nevie, čo ním komunistický diktátor Kim Čong-il sleduje. V poslednom čase totiž urobil rozhodnutia, ktoré naznačovali, že sa otvára svetu a uvoľňuje režim: opakovane sa stretol s predstaviteľmi prozápadného juhu kórejského polostrova, ospravedlnil sa za útok na juhokórejskú ponorku a priznal únos Japoncov spred desaťročí. Piati z nich sa dokonca tento týždeň vrátili do Japonska na návštevu.
I keď to tak nevyzerá, priznanie by mohlo byť ďalším pokusom o zmier. To, že kórejskí komunisti podvádzali a pokračovali na výrobe bomby, totiž nie je úplným šokom. Ten spôsobilo skôr priznanie.
Proti irackému scenáru hovorí aj zemepis. Američania si uvedomujú, že ak by proti nebezpečným komunistom zasiahli, znamenalo by to vojnu severu proti juhu a to Washington nechce.
A je tu ešte jeden a pravdepodobne hlavný dôvod: Amerika by vojnu na troch miestach súčasne nemusela zvládnuť. Bojuje sa v Afganistane, pripravuje sa akcia v Iraku a k tomu sa od Jemenu cez Kuvajt až po Indonéziu hlásia teroristi z al-Káidy. Konflikt s Kóreou je to posledné, čo teraz Bush potrebuje. Nič na tom nemení ani priznanie. Bush totiž považuje za svojho nepriateľa číslo jeden Saddáma Husajna, a nie izolovaného Kima.
