skeho denníka Libération mohlo teroristom ísť o narušenie bezpečnosti ropnej cesty a chceli tak rozkolísať svetové ceny ropy.
Jemenský minister vnútra Rašíd Alimí oznámil, že v neďalekom prístave Mukallá našli prenajatý dom, v ktorom výbušninu vyrobili, a zatkli niekoľko ľudí. Americkí a francúzski vyšetrovatelia, ktorí spoločne s Jemencami skúmajú francúzsku loď, sa k verzii atentátu, o ktorom jemenská vláda spočiatku nechcela ani počuť, priklonili už pred týždňom.
Jemen bol v minulosti považovaný za jeden z najbezpečnejších úkrytov pre teroristov, jeho vláda však koncom 90. rokov zlikvidovala veľké výcvikové tábory a pozatýkala množstvo ľudí. Centrálna vláda je ale dosť slabá, krajina je rozdrobená na územia jednotlivých kmeňov. Americké štúdie usudzujú, že v Jemene sa môžu ukrývať teroristi a jemenské firmy môžu mať podiel na financovaní al-Káidy. Pred niekoľkými mesiacmi sa rozšírili správy, že sa tu možno ukrýva aj sám Usáma bin Ládin.
Na rozdiel od víkendového atentátu na Bali však v súvislosti s Limburgom nikto al-Káidu priamo nespomína. Ani po tom, čo vo vysielaní televízie al-Džazíra odznelo vyhlásenie, ktorým údajne bin Ládin túto akciu spolu s ďalšími proti americkým vojakom v Kuvajte privítal. Alimí naznačil súvislosť len nepriamo, keď pripustil, že to pripomína atentát na americkú vojnovú loď USS Cole, do ktorej pred dvoma rokmi v adenskom prístave narazil čln s výbušninou. O život vtedy prišlo 17 amerických námorníkov a vyšetrovanie smerovalo k al-Káide.
Vláda v Sanaá patrí medzi lojálnych spojencov Ameriky - od 11. septembra ochotne spolupracovala vo všetkom. Len od výbuchu na Limburgu „preventívne“ zadržala dvadsať osôb. Jemen je popri Filipínach a Gruzínsku jedným z trojice štátov, kam USA vyslali svoje jednotky cvičiť miestnu armádu v boji proti teroristom.
Aj keď bola terčom útoku francúzska loď, útok mal uškodiť viac americkým záujmom. Kolísanie svetových cien ropy by totiž poškodilo najviac práve Ameriku. Pochybnosti okolo bezpečnosti námornej cesty z Perzského zálivu, odkiaľ sa vypravuje na cestu viac ako 30 percent vyvážanej svetovej ropy, a môžu spustiť paniku na ropných trhoch. Aj keď americkí spojenci v OPEC-u ostanú lojálni a budú sa snažiť o stabilitu cien, istote a stabilite svetových trhov takáto akcia určite neprospieva. Bolo by to prvýkrát od ropnej krízy v roku 1973, keď sa niekto snaží poškodiť USA cenovým boomom ropy.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
