Katarína Barboríková víťazí na dostihoch vo Viedni s belušom Palafittom.
FOTO – ARCHÍV AUTORA
Počas nedeľňajšieho mítingu na viedenskom hipodróme vo Freudenau dosiahla Bratislavčanka Katarína Barboríková (narodená 4. decembra 1975) na chrbte dvojročného žrebca Radhousa päťdesiate víťazstvo vo svojej kariére a stala sa prvou džokejkou v histórii slovenského turfu.
Ženy na chrbtoch koní sa vo Francúzsku a Anglicku tajne zúčastňovali na dostihoch už koncom 19. storočia, ale oficiálne na nich štartovať nesmeli. Najčastejším dôvodom ich odmietania boli tvrdenia mužských organizátorov turfu, že telesné schránky príslušníčok „nežného pohlavia“ nie sú prispôsobené tomuto športu, na dôvažok vraj nedisponujú silou, ktorá je potrebná na ovládnutie koňa.
V bývalom Československu sa do boja za práva jazdkýň prvá pustila kontesa Immaculata (Lata) Brandisová, ktorej v roku 1927 súhlas štartovať na Veľkej pardubickej steeplechase vydal anglický Jockey Club. Odvážna amazonka potom tieto ťažké prekážkové dostihy v roku 1937 vyhrala a je dodnes jedinou ženou, ktorej sa to podarilo.
O tom, že pre niektoré výnimočné jazdkyne môže byť toto povolanie výnosným džobom, svedčí príklad Američanky Julie Kroneovej, ktorá počas pätnásťročnej kariéry zaznamenala rekordných 3345 víťazstiev a majiteľom koní zarobila vyše 81 miliónov dolárov.
Prvá slovenská džokejka Katka Barboríková, ktorá už šesť rokov pôsobí vo viedenskej centrále poľského trénera Štefana Bigusa, má teda vzory hodné nasledovania. Ona je však skromná a nereálne plány si nestavia.
„Počas sezóny odjazdím vo Viedni, Bratislave a Budapešti len okolo šesťdesiat rovinových dostihov, a keď z nich desať vyhrám, potom som spokojná,“ vyznala sa Katarína, ktorá sa ziskom džokejského titulu nezmazateľne zapísala do dejín slovenského turfu.
JURAJ GRESSNER
