Slovensko je k iným rasám menej tolerantné ako obyvatelia iných krajín. „Sme horší, lebo sa ani neusilujeme byť iní. Rasizmus, to je oblasť postojov, a postoje sa nemenia zo dňa na deň, z roka na rok. Vyžaduje si to dlhý čas, premyslenú koncepciu, ako to budeme robiť. O to sa tu zatiaľ nikto nepokúsil. Keď už, tak len mimovládne organizácie,“ myslí si psychologička Šarlota Pufflerová, riaditeľka nadácie Občan a demokracia.
„Mladí nie sú hodnotovo vedení. Chýba tu správny spôsob výchovy – vnímať iných, ich postavenie, v čom sú iní, aká je ich kultúra. V školách chýba hodnotové vyučovanie. Deti sa učia informácie, ale nedebatuje sa o problémoch. Učitelia nie sú na to pripravovaní,“ hovorí Pufflerová.
Podľa štatistík ministerstva vnútra sa na trestnej činnosti s rasovým motívom väčšinou podieľajú mladiství a osoby od 18 do 25 rokov. Násilie tohto druhu je pomerene frekventované v základných a stredných školách, mnohí páchatelia nie sú stíhaní, pretože nemajú 15 rokov a nie sú trestne zodpovední.
V správaní mladých sa premieta výchova v rodinách. „Žiaľ, ani v rodinách to nie je často lepšie. Táto agenda sa nedostáva do učebníc. Málo s touto témou pracujú aj médiá, verejnoprávna sféra. Tieto princípy nie sú u nás ľuďom vštepované odmalička.“
Vláda prijala na roky 2000 – 2001 Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. V jeho rámci sa uskutočnilo niekoľko mediálnych kampaní, celonárodná konferencia, školenia pre učiteľov, policajtov, sudcov, pracovníkov sociálnych úradov, väzníc, zdravotníckych zariadení. Podľa Pufflerovej je to zatiaľ skôr len o dobrých úmysloch: „Ministerstvo môže vydať pre učiteľov metodický pokyn, že majú s deťmi hovoriť o tolerancii. Ale mnohé učiteľky sú z toho bezradné – nevedia, ako to uchopiť.“
(mar)
