Hlas redaktora Zahráta Abú Saída sa každé ráno ozýva v irackom éteri. Za šesť mesiacov svojej existencie si rádio Sawá (priateľstvo), financované americkou vládou, získalo priaznivcov po celom Blízkom východe a v Perzskom zálive. V Ammáne je jednou z najobľúbenejších staníc. Medzi irackými taxikármi je vážnym konkurentom Hlasu mladosti, rádia syna irackého prezidenta Udaja Husajna, píše izraelský denník Haarec.
Rádiu Sawá sa po prvý raz podarilo to, v čom zlyhal napríklad Hlas Ameriky: stať sa v arabskom svete obľúbenou stanicou, počúvanou hlavne mladými. Doteraz sa Washingtonu nedarilo veľmi prezentovať svoj odkaz v arabskom svete. Sawá na to našla jednoduchý kód: veľa arabskej a západnej hudby v kombinácii so správami a reportážami.
Správy majú byť nezávislé a ich autori si dávajú veľký pozor, aby nemohli byť obviňovaní z propagandy a udržali si kredibilitu. „Vysielame pre veľmi podozrievavých poslucháčov a chceli by sme im doručiť iba jediný odkaz: rozmýšľajte,“ tvrdí Bert Kleinman, programový poradca. „Máme jediné kritérium - či je to aktuálne, alebo nie,“ dodáva Muafák Harb, šéf spravodajstv a bývalý washingtonský korešpondent londýnskeho denníka v arabskom jazyku Al Haját.
Jediným aktom cenzúry je odstraňovanie obscénnosti a vulgárne výrazy z textov západného popu a vyhýbanie sa arabskému folklóru, ktorý má blízko k džihádu. „Arabskí poslucháči majú radi západný pop - Britney Spearsovú aj Enriqua Iglesiasa,“ tvrdí Uasama Farag, hudobný redaktor. Problémy spôsobujú len niektoré obscénnosti a vulgarizmy, ktoré - napríklad zo skladieb Eminem - štúdiovým spracovaním „vymazávajú“. „Nie je to prijateľné v arabskej spoločnosti,“ vysvetľuje Farag.
Tak sa vo vysielaní rádia Sawá objaví napríklad prejav Saddáma Husajna, ale bez toho, aby bol prezentovaný ako výzva k národu. V správe z demonštrácie, na ktorej Palestínčania pália americké zástavy, chýba emocionálny pátos prítomný v domácich médiách. Rádio používa namiesto výrazu „šahíd“ slovné spojenie samovražedný terorista a má aj izraelského židovského korešpondenta. „Poslucháči arabských médií sú oveľa vyspelejší ako médiá, ktoré im slúžia,“ tvrdí Harb.
Na založení tejto stanice sa najviac zaslúžil americký magnát Norman Pattiz, majiteľ Westwood One, najväčšej americkej rozhlasovej siete, ktorého ešte Clintonova vláda poverila preštudovať mediálnu situáciu v arabskom svete. Jej vznik urýchlil 11. september. „V júli (2001) som sa stretol s vysokými vládnymi predstaviteľmi. Páčila sa im myšlienka rozhlasovej siete pre Blízky východ, ale odvolávali sa na peniaze a bezpečnosť. Keď sme sa potom stretli 12. septembra, prvá veta, ktorú so počul, bola: Chceli by sme, aby toto rádio začalo vysielať zajtra,“ spomína Pattiz. „Americké stanovisko sa (v arabskom svete) prezentuje optikou miestnych vládnych médií. Nemusíte byť vesmírnym fyzikom, aby ste pochopili, že to nie je spôsob, akým chceme byť videní,“ konštatuje Američan Pattiz.
(kl)
