Volebné miestnosti po celom Srbsku v nedeľu zívali prázdnotou. Volebné výsledky sú pre nízku účasť voličov neplatné, vojnou a Miloševičom zničená krajina je bez prezidenta. FOTO - REUTERS
Ešte než sa v nedeľu večer zavreli v Srbsku volebné miestnosti, obyvatelia bývalého Miloševičovho impéria zažili déjá vu z roku 1997. Aj vtedy nízka volebná účasť zmarila prezidentské voľby. Tentoraz to bolo o 4,5 percenta, ktoré chýbali k potrebnej 50-percentnej účasti na zachovanie platnosti výsledkov druhého kola prezidentských volieb.
Darmo srbský pravoslávny patriarcha orodoval za volebnú účasť. Apatia voličov, umocnená bezútešným dažďom, urobila svoje.
Srbi sú znechutení. Väčšinu revolučného potenciálu si vybili pri zvrhnutí Miloševiča pred dvoma rokmi. Zvyšok politického nadšenia zničilo stagnujúce hospodárstvo, 40-percentná nezamestnanosť a slimačie tempo reforiem. Zvlášť mladí ľudia nenachádzajú dôvody na občiansku aktivitu. Nenávidia vlastenectvo a túžia po Západe hneď, a nie o desať rokov, ako to odhadujú tí optimistickejší z prognostikov.
„Veci sa trošku zlepšili, ale ekonomická situácia sa skoro nezmenila,“ povedal pre BBC srbský utečenec z Chorvátska, tridsiatnik Zoran. Každý deň na trhu predáva pašované čiernohorské olivy, a nevie sa dočkať, kedy odíde navždy do Ameriky.
Koštunica zúri. Keby boli výsledky platné, nad prozápadným ekonómom Labusom by suverénne vyhral. Necelých päť percent ho možno navždy oddelilo od postu srbského prezidenta, do ktorého plánoval pohodlne preskočiť z vyhriateho kresla federálneho prezidenta.
Z prepadu volieb viní hneď dve sprisahania. Jeden, „otvorený“ bojkot zosnoval tretí kandidát, ultranacionalista Vojislav Šešelj, keď vyzval svojich voličov ignorovať voľby. Za pôvodcu druhého, „ututlaného“ bojkotu považuje svojho bývalého spolubojovníka v opozícii, teraz úhlavného politického nepriateľa premiéra Zorana Djindjiča.
Volebný zákon umožňuje obom kandidátom uchádzať sa o prezidentský úrad znovu v opakovaných voľbách. Ani jeden z nich sa však v sklamaní, ktoré krajinou zavládlo, neodvážil k svojej budúcej kandidatúre vyjadrovať.
Srbskí diplomati zatiaľ nariekajú nad zničenou medzinárodnou reputáciou krajiny. Tá nie je jediným nešťastným dôsledkom zmarených volieb. Nasledujúce mesiace bude srbská politická scéna ďalej vrážať všetku svoju energiu a väčšinu prostriedkov do politického boja namiesto zúfalo potrebného pokračovania v práci na obnove hospodárstva krajiny.
Voľby sa majú opakovať 5. decembra. Môže sa však stať, že srbskí politici sa rozhodnú pozmeniť miloševovskú ústavu a uvoľniť federáciu Juhoslávie na voľnejší zväzok Srbska a Čiernej Hory. To posunie zvolenie hlavy štátu o ďalších šesť mesiacov až jeden rok.
Odvrátiť ústavnú krízu môže len expresná zmena volebného práva, ktorá zníži predpísanú volebnú účasť pre platnosť výsledkov. To by však vyžadovalo rýchly politický konsenzus - a ten sa na rozhádanej srbskej politickej scéne považuje za zázrak.
V roku 1997sa v opakovaných voľbách do kresla hlavy štátu vydriapal terajší prezident Milan Milutinovič, ktorého, len čo mu pominie prezidentská imunita, čaká lavica obžalovaných pred tribunálom pre vojnové zločiny v Haagu. Tak ako pred piatimi rokmi, z hádky dvoch ťaží tretí. Prepadom týchto volieb dalo totiž Srbsko ďalšiu šancu ultranacionalistovi Vojislavovi Šešeljovi, ktorého podporuje z haagskej cely Slobodan Miloševič.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
