Džamú Islamíju v 70. rokoch založil duchovný vodca Abú Bakar Bašír. Skupina sa do 80. rokov sústreďovala na boj proti Suhartovmu režimu a miestni umiernení islamisti ju označovali za „bezvýznamnú“. Zmenilo sa to až vtedy, keď medzinárodné štúdie nedávno poukázali na jej spojenie s al-Káidou.
Bašír je centrálnou postavou indonézskych islamských radikálnych skupín. V roku 1973 otvoril školu koránu v Ngruki, z ktorej vyšli všetci vodcovia Džamú Islamíje. Skupina zdedila a prebudovala milície Darul Islam, ktoré chceli v 50. rokoch v Indonézii založiť islamský štát.
Pre odpor proti Suhartovi sa dostal na štyri roky do väzenia a potom ušiel do malajského exilu. Tu nadviazal kontakty s egyptským Moslimským bratstvom a jeho blízki spolupracovníci odchádzajú do Afganistanu na vojenský výcvik.
V tom čase sa snažia miestni zástupcovia al-Káidy pod Bašírovým vedením zorganizovať regionálnu organizáciu, ktorá by mala bojovať za vytvorenie islamského štátu pre všetkých moslimov v juhovýchodnej Ázii - od juhu Filipín cez Indonéziu, Malajziu až po Brunej.
V roku 1998 po páde Suharta sa Bašír vrátil do Indonézie. Džamá Islamíja rozširuje svoje akcie - vysiela ozbrojencov na Moluky, kde útočia na kresťanov, má na svedomí aj atentát na filipínskeho veľvyslanca v Jakarte, útoky na katolícke kostoly v Indonézii (18 mŕtvych), atentát na vlak v Manile. Podľa USA aj septembrový útok na amerických diplomatov v Jakarte. Singapur, Malajzia aj Amerika žiadajú jeho zadržanie. Vláda sa ale bojí, že sa z neho stane martýr a proti sú aj umiernení islamisti. (kl)
