V Bratislave anglickí fanúšikovia napokon nevyčínali. Zato vo Viedni ich päť zatkli. Výtržníci poškodzovali autá a rozbíjali výklady obchodov. Zadržali ich v sobotu a strávili noc na nedeľu v policajnej cele, kde zostanú ďalej. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL, PAVOL MAJER
Policajtov bolo na zápase plno. Po prvom zásahu, keď spacifikovali fanúšikov hostí, však opustili priestor a problém sa zopakoval ešte dvakrát.
Sobota večer, hodiny ukazujú pol desiatej. Futbalový zápas Slovensko – Anglicko sa práve skončil a Bratislava je pripravená na najhoršie. Čo spravia obávaní anglickí fanúšikovia?
Dlhý zástup zmrznutých Angličanov púšťajú policajti zo štadióna dvadsať minút po Slovákoch. Postupuje určeným smerom pod dohľadom ozbrojencov. Smer: centrum mesta.
„Teraz sú pokojní, lebo vidia, že je tu plno policajtov,“ hovorí s obavami v hlase policajt, ktorému cez prilbu nevidieť do tváre. V ruke drží priesvitný štít a obušok a každého Slováka, čo by sa chcel zamiešať medzi Angličanov, nemilosrdne zatlačí naspäť. „Ale v meste sa to nedá ustrážiť.“
„Prosím vás, aké nepokoje? Vidíte nejaké? Nepreháňajte to, my ideme do hotela spať,“ odpovedali urazene fanúšikovia. „Chceme len jedno pivo, zbaliť ženskú a ísť do hotela,“ tešil sa na večer holohlavý mladík.
„Podľa mňa provokujú policajti,“ sťažoval sa po ceste zo štadióna Angličan s výrazným nosom v modrej rifľovej bunde. „Poviem vám jednu príhodu: Angličan mával našou vlajkou proti obrnenému transportéru. Ihneď sa naňho vyrútil policajt, zobral mu vlajku a odkopol ho pod transportér.“
Angličania po polhodine nočného šliapania dorazili do prázdneho centra. Bola zima, fúkal ostrý vietor. „Čo je to za mesto?“ rozprávali sa skupinky zblúdených fanúšikov, ktorí na korze hľadali voľný podnik. Mali smolu: bratislavské krčmy v strachu pred nimi pozatvárali.
Niektorí preto po meste rozdávali prekvapeným Bratislavčanom tisíckorunáčky. Iní šli oslavovať do Viedne, odtiaľ prišla na druhý deň správa, že miestna polícia zatkla piatich fanúšikov, ktorí rozbíjali autá a výklady obchodov – robili to, čoho sa Bratislava obávala.
V Bratislave Angličania väčšinou skončili v McDonalde. S hamburgermi, hranolčekmi a kopami servítok oslavovali víťazstvo svojich. „Mimochodom, neviete, či je tu otvorená krčma?“ pýtali sa s plnými ústami. „Sú tu samí Angličania. Neviem, kde sa tu vzali. Zrejme turisti z múzea,“ vtipkovala blonďavá servírka s predpisovým umelým motýlikom.
Otvorené mali napríklad v podniku Aligátor. Vnútri spievalo a tancovalo plno veselých Angličanov spolu so Slovákmi. Ďalší sedeli pri pive a debatovali o geniálnom Owenovi. Žiadne náznaky agresívneho správania.
Dvaja mladí strážnici pod manderlákom však Angličanom stále zjavne nedôverovali. „Zatiaľ je pokoj, ale len preto, že všetci zavreli krčmy. Keby boli otvorené, to by ste videli. Na nich treba byť tvrdý, aj včera robili bordel, tak ich postrelili,“ povedal policajt s veľmi mladou tvárou, možno osemnásťročný. „Počkajme, čo sa stane nadránom.“
V noci však bolo v uliciach počuť skôr opitých Slovákov. Skupina asi desiatich chlapov hulákala na každého Angličana, čo šiel okolo. „Čo nevieš hovoriť? Provokuje, poďme naňho.“ Fanúšik radšej potichu odkráčal preč.
Keď Slováci stáli pod Michalskou bránou, blížil sa k nim hlúčik anglických fanúšikov. Hneď, ako si Angličania kričiacu skupinu všimli, otočili sa radšej opačným smerom.
Polícia počas celej noci nezaznamenala jediný incident.
