FOTO – ARCHÍV ČTK
Carter sa v reakcii na udelenie ceny vyhol priamym zmienkam o Bushovi a Iraku, ale predtým povedal, že by bolo „tragickým omylom“, keby Spojené štáty zaútočili na Irak bez podpory OSN.
„Carterova pozícia je dôvodom, že cena sa môže a musí chápať ako kritika súčasnej americkej línie voči Iraku,“ povedal šéf výboru, ktorý cenu udelil Gunnar Berge. Dúfa, že ocenenie by mohlo znížiť šance na samostatný americký útok.
Oficiálne dostal Carter cenu za jeho politiku v Bielom dome (1977-1981), keď prispel k uvoľneniu napätia v rôznych častiach sveta, ale aj za to, že aj po odchode z neho sa snažil myšlienku riešenia konfliktov dialógom ďalej presadzovať.
Kanadský minister zahraničia Bill Graham, ktorý ako prvý medzi politikmi reagoval na udelenie ceny, to komentoval slovami: „Myslím, že svet prijme toto ocenenie všeobecne ako veľmi pozitívny signál o tom, ako by sme si predstavovali správanie Spojených štátov v medzinárodných otázkach.“
Carter sa ako prezident USA zaslúžil o obnovenie diplomatických stykov medzi USA a Kubou. Vôbec prvú mierovú dohodu na Blízkom východe podpísali Izrael a Egypt v Camp Davide vďaka intenzívnej Carterovej diplomacii. Dokončil rokovania o naviazaní diplomatických vzťahov s Čínou a pod jeho vedením bola uzavretá aj dohoda o vrátení Panamského prieplavu Paname.
Po odchode z Bieleho domu si Carter zvolil úlohu riešiteľa medzinárodných konfliktov. V roku 1983 spolu s manželkou Rosalyn založili humanitárne stredisko, ktoré nesie jeho meno. Carterove vlastné mierové iniciatívy boli prijímané rôzne, významné úspechy však dosiahol tam, kde oficiálni zástupcovia USA neboli vítaní. Zaslúžil sa o štart etiópsko-eritrejských mierových rokovaní v roku 1989, o súhlas severokórejského prezidenta Kim Ir-sena s medzinárodnými inšpekciami jadrových elektrární, prispel k návratu rwandských utečencov a ako sprostredkovateľ pôsobil aj počas vojny v Bosne.
Ešte aj v posledných mesiacoch je jeho agenda nabitá. Tento rok v máji návštevou na Kube podporil snahy na zrušenie embarga neskôr upokojoval vnútropolitickú situáciu vo Venezuele.
Carter je tretím americkým laureátom Nobelovej ceny mieru. Počas jej 101-ročnej histórie ju predtým dostal Theodor Roosevelt (1906) a Woodrow Wilson (1919).
O cenu pomenovanú podľa švédskeho vynálezcu Alfreda Nobela sa tento rok uchádzalo rekordných 156 kandidátov - 117 jednotlivcov a 39 organizácií. Boli medzi nimi afganský prezident Hamíd Karzaj, aj Bush spolu s britským premiérom Tonym Blairom. Nominovaní boli aj pápež Ján Pavol II. a zakladateľ čínskej sekty Falung-gong. Minulý rok ju získala OSN a jej generálny tajomník Kofi Annan.
(čtk, reuters, kl)
