Rok 1992 – demonštranti pred Haďou priekopou.
Usporiadatelia zabezpečili 320 policajtov, 60 členov súkromných bezpečnostných služieb a tucet policajtov na koňoch.
Keď pätnásť koní vyšlo z paddocku a predstavilo sa divákom, na dráhu vybehla skupina protestujúcich a smerovala k najťažším prekážkam – k Taxisovej a k Hadej priekope. Tristo mladých ľudí vykrikovalo heslá proti prekážkovým dostihom. Kone sa splašili. Osem z nich padlo na Taxisovej priekope, ďalšie štyri po vzájomných kolíziách stratili jazdcov.
Čo povedali po dostihoch jazdci, tréneri a odborníci?
„Odmietam názor, že Taxisova priekopa je pohrebiskom koní. Skúsený jazdec a dobre pripravený kôň, ktorý vie skákať, si s touto prekážkou poradia!“
Džokej Josef Váňa
„Taxis je prekážka ako každá iná.“
Amatérka Jana Nová
„Veľká pardubická vyžaduje, aby kôň a jazdec boli tvárou v tvár niektorým prekážkam statoční.“
Spisovateľ Dick Francis
„V svete dostihov je toľko krásy, sily, nádeje, lásky a oddanosti, ako snáď v žiadnom inom športe.“
Víťaz Veľkej 1973 Christopher Collins
„Kôň patrí do krajiny. Patrí mu voľnosť, beh, skok, kdesi v diaľke strom, pod kopytami priekopa a hľa, kôň sa raduje…“
Miroslav Horníček
„Kone, ktoré sa zrania na dráhe, sú daňou za to, že tisíce ďalších žijú a robia sebe i ľuďom radosť.“
Jazdkyňa Martina Růžičková
„Po víťazstve s Qurinusom som mal radosť, ale nedokázal som sa spontánne tešiť z úspechu. Pred očami sa mi stále odvíjal strašidelný film zo začiatku dostihov, keď šialenci vtrhli na dráhu a ohrozovali nielen jazdcov a kone, ale aj seba.“
Džokej Jaroslav Brečka, víťaz Veľkej pardubickej v roku 1992
(jg)
