Chvíľka napätia, preskočenie bráničky, na ktorej je nápis: „Nepovolaným vstup zakázán“ a kroky po prudko stúpajúcom plynovode, ktorý vedie ponad rieku Moravu. Hoci upozorňujúca tabuľka na hrádzi, že stredom rieky prechádza štátna hranica, trocha odstrašuje, vojak pohraničnej stráže opaľujúci sa na železničnom moste ponad rieku Moravu vzdialenom asi tristo metrov, si okolie veľmi nevšíma. Jeho kolega sedí pod mostom a je. Minútka šliapania po železnej konštrukcii plynovodu z českej na slovenskú stranu hranice, znova prelezenie bráničky. Slovensko.
Minulý týždeň sa v rieke Morave utopilo asi 17 Indov. Chceli sa nelegálne dostať cez hranicu zo Slovenska do Čiech. Vzápätí sa v médiách objavila informácia, že najčastejšie miesto, ktorým prevádzači nelegálne chodia s utečencami, je v okolí hraničného priechodu Drietoma-Starý Hrozenkov. Nasledujú Veľka Javorina a Strání, okolie Veľkej nad Veličkou, medzi Hodonínom a Skalicou a rieka Morava.
Teoreticky by mali byť tieto miesta najlepšie strážené.
Či aj sú, sa vybral zistiť redaktor SME. Na rôznych miestach prešiel päťkrát do Čiech a päťkrát späť. Nikto si ho ani nevšimol.
Prekročenie prvé
Turistická mapa Bielych Karpát za 89 korún, ďalekohľad, vreckový nožík, tmavé oblečenie, fotoaparát so samospúšťou, malý statív. Cestný hraničný priechod Moravské Lieskové-Strání je obohnaný lesmi.
„Občas sa stane, že tu hocikde na pažiti zastane nákladné auto a vystúpi z neho aj dvadsať ľudí s batohmi a lesom ponad colnicu prechádzajú na druhú stranu. V noci psy začnú štekať a už vieme, že prevedú ďalšiu skupinu,“ vraví obyvateľ osady Zámečníkovci, asi kilometer od riadneho hraničného priechodu.
Vyššie, v osade Šance, majú s utečencami aj zážitky: „Stalo sa, že prevádzač sa na skupinku utečencov vykašľal alebo sa mu stratili. Stmievalo sa a oni v lese zablúdili. Vrátili sa naspäť do dediny a pýtali sa dedinčanov, ako sa dostanú lesom do Čiech,“ hovorí pani, ktorá býva asi päťsto metrov od priechodu. Za jej domom sa dá po železnom mostíku prejsť k lúke a lesu.
Pri prvom nelegálnom prechode hranicou bez akejkoľvek znalosti terénu a miestnych pomerov sa človek spočiatku zapotí. Preľaknutie pri každom puknutí konára na zemi sa strieda s prikrčením. V lese sú vychodené chodníčky, sem-tam roklina. Po desiatich minútach chôdze sa objavuje hraničný kameň s veľkým S. O desať metrov ďalej rovnaký s C. Medzi nimi tečie potôčik – priamo cez stred hranice.
Prekročiť potok alebo sa vrátiť? Čo ak pohraničiar spoza niektorého stromu sleduje? Čo by nasledovalo? Zvíťazila zvedavosť – krok ponad potok a… Nič. Tabuľka za hraničným kameňom: „Pozor státní hranice.“ Nasledujú tri lesné chodníčky, bažina. Päť minút chôdze a v diaľke už pomedzi stromy vidno lesknúť sa strechy prvých domov v českej obci Květná.
Pred prvým nelegálnym prekročením hranice sa mysľou prehnala obava, že bude treba pred pohraničiarmi utekať, schovávať sa za stromy, plaziť sa.
Obavy boli zbytočné. Bola to príjemná dvadsaťminútová prechádzka lesom.
„V tejto oblasti je asi prevádzačstvo utečencov bežné. Ja som ešte vlani chodievala na lúky na Slovensko na bylinky a pohraničiara som nikdy nestretla,“ hovorí pani, ktorá čakala v Květnej na autobus do Strání. Starší strážnik Moravských sklární tvrdí čosi iné: „Ani sa nepokúšajte prejsť cez hranicu. Aj v lesoch to strážia veľmi dobre. Všetkých prevádzačov už pochytali, nejakých aj pozatvárali. Teraz majú policajti všade kamery, niekedy lieta ponad les aj vrtuľník.“
Kamery asi boli práve vypnuté. Alebo v Čechách funguje tvrdá propaganda o dobre strážených hraniciach.
Prekročenie druhé
Z Květné sa na Slovensko vraciame cez les – z druhej strany hraničného priechodu. Lesná cesta sa strieda s hustým lesom. Po polhodine chôdze hraničný kameň stále nikde. Odrazu sa vpredu začínajú vynárať domy. Koniec lesa, cesta, domy. Na jednej strane cesty český kameň, na druhej slovenský.
Pred domom na slovenskej strane stojí Jozef Podolan. „Táto cesta je v neutrálnom pásme. Chodia po nej hore-dolu slovenskí aj českí pohraničiari. Aha, tento oválny kameň je hraničná skala, ktorú sem dali ešte za slovenského štátu. Tam bol protektorát a náš dom už bol na Slovensku,“ hovorí Podolan, ktorý sa v osade Šance narodil. „No poďte, ukážem vám, kade asi prevádzači s utečencami chodia. Tam sú celé chodníčky vychodené.“
Pováľaná tráva, ako keby po strmej lúke prešlo tridsať párov nôh. „Za slovenského štátu tadeto pašovávali plno ľudí. Bola tu silná prevádzačská skupina, prevádzali Čechov, keď utekali pred gestapom a vodili aj Židov. Tu bývali kopy sena. Nemci sa za nimi schovávali, po lese chodili a aj tak miestni ľudia prepašovali veľa utečencov. Teraz sa veľa prevádza aj na Myjave,“ hovorí Jozef Podolan.
Prejsť nelegálne cez slovensko-českú hranicu dvakrát za sebou v rozpätí dvoch hodín po rôznych lesoch bez stretnutia sa s pohraničníkom možno bolo šťastie.
Prekročenie tretie
Asi kilometer pred cestným hraničným priechodom Drietoma – Starý Hrozenkov sa dá z hlavnej cesty v osade Liešna odbočiť doprava k chatám. Za nimi tečie potok a začína sa strmý kopec zarastený stromami. Hustý les sa strieda s lúkami. Polhodina pomerne únavného pochodu. V lese sa objavuje plot. Vyše metra vysoké betónové stĺpiky a ostnatý drôt. Vyzerá ako hraničný, ale kamene a tabuľky s nápisom: „Pozor, štátna hranica!“ nikde.
Cez plot sa dá prejsť, lebo na ostnaté drôty spadol strom a kúsok drôtov strhol. Hraničné kamene sú o pár stovák metrov za ním.
Hodinové posedenie na hraničnom kameni. Po pohraničnej stráži ani chýru, ani slychu. Poniže na českej strane je v lese vyrúbaná plocha a na nej akési hydrometeorologické merače. Odrazu vo veľkej diaľke počuť zvuk vrtuľníka. Krok sa akosi sám od seba predĺži a zrýchli.
Lesnú cestu strieda úzka asfaltka, prichádzajú prvé domčeky a chalupy, les sa končí. Aj tam môže pokojne prísť nákladné auto pre utečencov, ktorí prekročili čiaru.
Prekročenie štvrté
Istota, že stretnúť pohraničníka je takmer nemožné, zvádza až k neopatrnosti. A tak ďalšie nelegálne prekročenie hranice je skôr provokačné. Z druhej strany Starého Hrozenkova je strmý zalesnený kopec, miestami vyrúbaný. Najskôr treba preskočiť Krátkovský potok, potom vyliezť štvornožky hore na lesnú cestu. Je asi sto metrov nad colnicou.
Pohraničná stráž má lesnú cestu zdola z colnice v dohľade. Medzi českým a slovenským hraničným kameňom je vyšliapaná cestička. Z diaľky počuť rádio. Asi o dvesto metrov ďalej je slovenská dolinka s piatimi rodinnými domami. Ľahučké prekročenie hraníc.
Prekročenie piate a šieste
Za dedinou Nová Bošáca sa odbočuje na osadu Predpoloma. „Kedysi sme chodievali do Čiech cez les na Mikulčin vrch na pivo. Večer sme išli a vrátili sa ráno. Ale teraz to strážia policajti. Aj do Predpolomy niekedy prídu a skontrolujú občianske preukazy. Moravskí policajti chodievajú na koňoch. Aha, veď Jana chytili, keď chodil na motorke hore-dolu. A dali mu zákaz vstupu do Čiech na tri roky,“ vraví starší Predpolomčan.
Lesom za Predpolomou sa pohodlne dá prejsť až na lúky s vysokou trávou. Za nimi sú už hraničné kamene. Na Mikulčin vrch vedie pohodlná cestička. Stopy od kopýt dávajú zapravdu dedinčanom, že moravskí policajti chodia na koňoch.
Naspäť na Slovensko sa dá prejsť popri Predpolomskom potoku. Tesne pred hraničnou čiarou sú ešte na českej strane dve chalúpky. Jedna nemala strechu a rekonštruovali ju po slovensky hovoriaci robotníci. „Dnes tu boli moravskí pohraničníci. Pýtali sa, či sme tu náhodou neprespali. Vraj im o tretej v noci prešla nejaká skupina utečencov cez Lopeník.“ Tade sa tiež dá prejsť zo Slovenska do Čiech? „Áno, aj po turistických značkách.“
Prekročenie siedme a ôsme
Provokácia ešte na lúke za chalúpkami bola zbytočná. Pri hľadaní pohraničníkov po okolitých svahoch nepomohol ani ďalekohľad. Pri ďalších dvoch nelegálnych priechodoch sa zmenil cieľ – nielen prejsť do Čiech a naspäť, ale hlavne vidieť aspoň jedného pohraničiara. Nepodarilo sa.
Prekročenie deviate a desiate
Za rekreačnou oblasťou Adamov tečie rieka Morava. Jej stredom prechádza štátna hranica. Na slovenskej strane sa pokojne dá autom jazdiť po hrádzi. Asi kilometer od Adamova sú dva veľké plynovody, ktoré sa týčia vysoko nad rieku. Za nimi je železničný most. Snaha stretnúť pohraničiara priniesla svoje ovocie! Na moste sa opaľoval jeden vojak a druhý sedel pod ním.
Detský nafukovací čln z Tesca za 699 korún, umelohmotné veslá. Provokačné nafúkanie člna priamo na vykosenej hrádzi Moravy. Na druhej strane sa objavilo auto Českej televízie. Hasiči deň predtým z Moravy vytiahli jedného z utopených Indov, a tak si prišli nasnímať to miesto. Preplávanie Moravy na člne trvalo asi minútu. Výber miesta však nebol vhodný. Na českej strane sa nedá vkĺznuť do lesa a prejsť k najbližšej dedine. Popri rieke sa totiž vinie mŕtve rameno. Rybári hovoria, že tade chodia pohraničiari. Ukazujú cestu, ktorou sa dá poza mŕtve rameno dostať do obce Lanžhot. Krížom je to asi dva-tri kilometre. Spiatočná cesta po plynovode bola prechádzkou. TEXT: RICHARD FILIPKO
