MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 11. októbra (SITA) - Ak je niekto zo stredajšieho rozhodnutia Európskej komisie o rozšírení sklamaný, je to nepochybne Turecko, píše SME. Komisia mu na rozdiel od Bulharska a Rumunska ani len nenaznačila, kedy môže so vstupom rátať. Jediné, čím

Turkov potešila, je zdvojnásobenie finančnej pomoci.
S rozhodnutím komisie nie sú spokojné ani Spojené štáty americké. Turecko je členom NATO, americkým strategickým spojencom v oblasti a na jeho území sa nachádza v prípade útoku na Irak kľúčová vojenská základňa Incirlik. Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Richard Boucher v reakcii na posudky povedal: "Už dlho si myslíme, že budúcnosť Turecka je v Európe." Európa však tento názor nezdieľa.
Podľa Bruselu má Turecko vážne nedostatky v plnení politickej časti kodanských kritérií, má teda problémy s demokraciou a uplatňovaním ľudských práv. V auguste Turecko urobilo ústavné zmeny, aby vylepšilo svoj imidž pred rozhodovaním komisie. Obmedzilo trest smrti len na vojnové časy, či na teroristické činy a posilnilo postavenie kurdskej menšiny. Európe to však nestačí. Turci stále dúfajú, že rozhodnutie komisie sa im podarí zvrátiť a na decembrovom summite v Kodani im európski vodcovia oznámia konkrétny dátum vstupu. Z Bruselu počuť, že zmenu postoja k Turecku by mohli ovplyvniť aj novembrové parlamentné voľby. V nich sa však očakáva víťazstvo proislamskej Strany spravodlivosti a rozvoja. To proeurópskemu obrazu Turecka, o ktorý sa snažia jeho vodcovia, príliš neprospeje, konštatuje SME.
Turci si myslia, že demokratické deficity sú len zastieracím manévrom a skutočnou príčinou odmietavého postoju únie je to, že Turecko patrí do iného civilizačného prúdu. Tureckí komentátori označujú úniu za "kresťanský klub". Zrejme nepôjde len o ich dojmy, pretože niektoré zdroje blízke komisii sa vyjadrili, že pochybujú o tom, že Turecko sa vôbec niekedy členom únie stane. Za dôvod označili to, že Bospor neoddeľuje Európu od Ázie len geograficky, ale aj kultúrne. Európa sa podľa niektorých analytikov obáva aj tureckých prisťahovalcov a toho, že zaplavia európsky pracovný trh, uzatvára SME.
Pred desiatimi rokmi sľubované veľké rozšírenie Európskej únie sa má o dva roky stať realitou. V skutočnosti si ho však väčšina obyvateľov desiatich budúcich členských štátov vlastne nevie predstaviť a ľudia z členských štátov majú z neho skôr strach, píše v analýze denník Pravda. "Bude to definitívne zavŕšenie pádu Berlínskeho múru," hovoril v stredu predseda Európskej komisie Romano Prodi. Eufória z pádu múru pred 13 rokmi však už dávno vyprchala. Pred rokom sa za rozšírenie EÚ vyslovilo v priemere 51 percent občanov členských štátov. "Nie je tajomstvo, že vstup desiatich štátov bude drahý. Náklady na rozšírenie sú však ničím v porovnaní s nákladmi nerozšírenia," vyhlásil Prodi pred Európskym parlamentom s tým, že treba ľuďom vysvetľovať nielen nevýhody, ale aj výhody rozšírenej Európy. Aj na druhej strane niekdajšieho múru však dlhé čakanie kandidátov či vyjednávanie o vstupe spôsobilo podlomenie dôvery ľudí z ašpirantských krajín v EÚ. Odporúčanie komisie bolo preto pre desiatku štátov predovšetkým zadosťučinenie. Satisfakcia za to, že motorom rozširovania a tlaku na prijatie nevyhnutných reforiem vnútri EÚ sa postupne stáva najmä ich vôľa, konštatuje Pravda. "Potrebujeme vás, pretože nové štáty vždy prinášajú aj čerstvý vietor, nové návrhy," hovorí jeden z bruselských politológov. Vízie sú jedna vec, peniaze druhá. Napriek "historickému odporúčaniu" vyjednávajúce strany len teraz čaká to najťažšie - dohoda o priamych platbách poľnohospodárom či výpočet rozpočtu. Do decembrového summitu však práve pre neschopnosť dohody v rámci EÚ v týchto otázkach zostáva veľmi málo času. Preto nie je vylúčené, že tento "historický" summit sa pre posledné vyjednávania predĺži. Aj to len za predpokladu, že írski voliči o týždeň v sobotu schvália zmluvu o reformách EÚ. Ak únia s 15 členmi už teraz nemôže dosť efektívne fungovať, ako 25-členná by bola paralyzovaná, uzatvára Pravda.
Aj keď desať prvých kandidátskych krajín úspešne prešlo sitom tohtoročnej hodnotiacej správy Európskej komisie (EK), napätie na oboch stranách je vari ešte vyššie, píše Národná obroda. V Bruseli a v kandidátskych krajinách totiž naďalej panuje v nervozita z druhého írskeho referenda k Zmluve z Nice, ktoré sa bude konať 19. októbra. V rozhovore pre nemeckú rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk to potvrdil aj komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen. Ak by Íri opäť povedali „nie“, potom by sa podľa neho nedal dodržať časový plán rozšírenia. "Dokonca neviem, či by sa v takom prípade dal celý projekt vôbec uskutočniť." Predseda Európskeho parlamentu Pat Cox predpokladá, že v takom prípade by sa mohlo rozšírenie odložiť až do roku 2006. Pozorovatelia dávajú možný negatívny výsledok druhého referenda do spojitosti s prudko klesajúcou popularitou premiéra Bertieho Aherna a vládnucej strany Fianna Fail. Počet tých, ktorí sú s jej prácou spokojní, totiž klesol od mája zo 61 na terajších 36 %. Nespokojnosť voličov vyvolalo napríklad aj odhalenie, že minister financií dal už krátko po májových parlamentných voľbách tajný príkaz na tvrdé úsporné opatrenia vo všetkých oblastiach. V predvolebnej kampani však Fianna Fail sľubovala dať do poriadku štátne financie, hoci daňové príjmy boli oproti očakávaniu nižšie, a naopak, štátne výdavky vzrástli o 27 %. Teraz sa voliči cítia podvedení a predpokladá sa, že by sa mohli vláde pomstiť práve v referende.
Koncom septembra pridala ďalšie kvapky do pohára nespokojnosti aj správa vyšetrovacieho výboru, že Ahernov prvý minister zahraničných vecí Ray Burke bol skorumpovaný, kvôli čomu musel odstúpiť v roku 1997, pokračuje Národná obroda. Avšak teraz pribúdajú nové dôkazy, že premiér o dôvodnom podozrení z korupcie svojho ministra vedel a nič nepodnikol. Posledné prieskumy verejnej mienky síce naznačujú, že v druhom referende by za Zmluvu hlasovalo 37 % opýtaných, 25 % by bolo proti a 39 % je zatiaľ nerozhodnutých, čo je priaznivejšie ako v prvom referende, keď proti zmluve hlasovalo 54 % voličov. Vtedy rozhodla nízka účasť, lebo dobre motivovaní odporcovia Zmluvy boli pri urnách vo väčšine. Podobné nebezpečenstvo však hrozí aj teraz, iba argumenty odporcov sa zmenili. Vtedy strašili občanov ohrozením tradičnej neutrality Írska. Teraz hrajú na strunu obáv z prílevu imigrantov, keďže vláda v Dubline chce otvoriť svoj pracovný trh pre nových členov hneď po ich vstupe do únie, uzatvára Národná obroda.

ph

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?