Dlhé prsty nemusia znamenať len ušľachtilosť alebo predurčenie na dráhu koncertného umelca. Môžu mať aj omnoho prozaickejšie prejavy, napríklad vykradnutý byt. Aj keď leto a dovolenky, keď sa tradične udeje najviac krádeží, sú dávno za nami, „zlodejská sezóna“ trvá celý rok. Preto by sme mali na ochranu nášho, neraz ťažko nadobudnutého majetku, myslieť po celý rok. Ľudia sa vraj v prístupe k zabezpečeniu svojho domu či bytu delia na dve kategórie: prvá zastáva názor, že masívne dvere s množstvom bezpečnostných zámkov, zamrežované okná a zabezpečovacie systémy zbytočne zlodejov priťahujú, a druhá zase za ťažké peniaze nakupuje všetky technické novinky a najdômyselnejšie zabezpečovacie systémy.
Podľa štatistík má najvyšší počet trestných činov povahu majetkovej kriminality a najvyššie percento tvoria vlámania do bytov, kancelárií, rekreačných objektov, výrobní a predajní. Odborníci tvrdia, že bez zabezpečenia by nemal zostať ani jeden jediný otvor. V bytových domoch sú najohrozenejšie byty na prízemí a ľahkou prístupovou cestou sú aj terasy a balkóny. Aj keď sa spoločný vchod zamyká, zlodeji sa dovnútra aj tak dostanú. Číselné kódy ani iné systémy tiež nie sú prekážkou. Na číselnej klávesnici sa už za krátky čas dá rozpoznať, ktoré tlačidlá sú najviac používané a stačí len chvíľa trpezlivosti na vyskúšanie správneho poradia číslic. Vstup na magnetické karty tiež nie je spásonosným riešením - karty ich majitelia strácajú rovnako často ako kľúče a dvere otvárané takýmto systémom nie sú o nič bezpečnejšie ako tie so zámkom. Domové telefóny s elektrickým vrátnikom vám možno ušetria behanie s kľúčmi, ale vždy sa nájde nejaký dobrák, čo pustí do vchodu aj neznámu osobu.
Ďalšou slabinou je vstup do samotného bytu či rodinného domu. Z hľadiska bezpečnosti sú dvere zaradené do štyroch kategórií, pričom dôležitú úlohu hrá nielen konštrukcia dverného krídla, ale aj vlastnosti zárubne do ktorej sú osadené. Bezpečnostné kategórie majú aj zámky, kde je pre zmenu až šesť stupňov odolnosti proti násilnému otvoreniu. Vstupné dvere teda majú hneď niekoľko slabých miest: zárubňu a pánty, zámok a samotné dverné krídlo. Ak nechcete pri inštalácii nových bezpečnostných dverí meniť aj zárubňu, dá sa upraviť aj pôvodná oceľová a to vyliatím vnútornej dutiny betónom. Týmto opatrením sa zabráni zlodejom roztiahnuť zárubňu heverom. Lepšie je však investovať zároveň aj do bezpečnostnej zárubne, ktorá je uchytená do okolitého muriva, špeciálne tvarovaná a natoľko pevná, že neželanú manipuláciu zvonka vôbec neumožňuje. Proti vysadeniu z pántov sú dvere chránené mechanickými zábranami ako sú špeciálne skrutky, oceľové rozpery a kolíky. Stupeň bezpečnosti sa hodnotí aj podľa počtu a umiestnenia bodov, ktorými sa dvere zapierajú do zárubne. Veľmi účinné sú aj rozvorové zámky. Ak máte dvojkrídlové vstupné dvere, musíte obidve krídla zabezpečiť aj priečnou závorou.
Účinným opatrením proti vniknutiu do objektu je aj zamrežovanie okien a balkónových dverí. Dôležité je členenie aj materiál a hrúbka prútov, z akých je mreža vyrobená. Vzdialenosť jednotlivých článkov alebo lineárnych prútov by nemala byť väčšia ako 14 cm a vodorovné spojovacie prvky by mali byť od seba vzdialené menej než 40 cm. Netreba zabudnúť na dostatočne odolné uchytenie do muriva - optimálne je navŕtať do hĺbky 15 až 20 cm oceľové prúty a mreže na ne privariť. Samozrejme môžeme aj vysekať otvory a do nich mrežu vsadiť. Ak vám vadí zamrežovaný výhľad, môžete použiť aj odsuvné alebo vyklápacie mreže. Alternatívnym riešením sú skladacie tzv. nožnicové mreže, ktoré sa upevňujú zvnútra v interiéri. Ich výhodou je, že sú menej nápadné. Zlodej najprv musí rozbiť sklo na okne aby sa pokúsil prekonať mreže.
Samostatnou kapitolou je elektronický zabezpečovací systém. Ak nemáte ústretových susedov, ktorým nie ste ľahostajní, tak na vybavenie poplašnou sirénou radšej rýchlo zabudnite. Vyplaší len kriminálnikov začiatočníkov a jedinou reakciou okolia bude hundranie pre rušeniu kľudu. Efektívnejšie je napojiť systém na pult centrálnej ochrany na polícii, keď každé narušenie bezpečnostného systému automaticky a okamžite privolá pomoc. Účinné sú aj rôzne detektory fungujúce na princípe rôznych druhov snímačov - infračervené, perimetrické či reagujúce na pohyb. Niektoré sú schopné do určitej miery rozoznávať, či narušenie nespôsobil vietor či zviera a obmedziť tak počet planých poplachov.
Medzi najdokonalejšie rozoznávacie systémy patria biometrické detektory, ktoré fungujú ako zámok na dverách. Dvere otvoria až po identifikácii predvolenej osoby. Vyhodnocujú údaje, ktoré sa u každého človeka líšia a sú úplne rozdielne u každého jedinca: napríklad tvar ruky, odtlačok palca alebo sietnicu oka. Najdokonalejšie zariadenia vyhodnocujú vždy niekoľko údajov súčasne, napríklad zmerajú teplotu, registrujú povrch a tvar a niektoré sú schopné porovnávať údaje aj na základe tepovej frekvencie skúmanej osoby. Keďže sa vždy vyhodnocuje niekoľko údajov súčasne, systém je schopný správnej identifikácie aj vtedy, ak jeden z údajov nesúhlasí. Ako pri každej technologickej fajnovosti, aj tu je cena úmerná zložitosti systému. *
