BRATISLAVA – Páchateľmi únosov sú väčšinou amatéri, ktorí chcú rýchlo zarobiť. Slovensko však podľa policajtov nie je krajinou, v ktorej sa na únose zarobiť dá.
Motívy únosu spojeného s vydieraním sú podľa súdneho znalca Dušana Heretika tri. Sexuálny, pomsta a peniaze.
„Vždy je veľké riziko, že páchatelia sa budú snažiť uneseného ako svedka zlikvidovať,“ hovorí Heretik. Pre príbuzných ide podľa neho o dvojnásobnú traumu: „Z unesenia blízkeho a z konfliktu, či sa obrátiť na políciu alebo nie.“ Aj preto polícia nemusí vedieť o všetkých prípadoch.
Štefan Omasta z Odboru kriminálnej polície tvrdí, že polícia nemôže nikomu zaručiť, že sa napríklad jeho dieťaťu nič nestane, ale oznámenie polícii je to najlepšie, čo môže človek urobiť.
O postupe polície Omasta nechcel prezradiť všetky podrobnosti: „Na to, čo je vo filme, zabudnite.“
Slávni ľudia sa k obavám o svoje deti alebo k prípadnému únosu nechcú vyjadrovať.
Neželajú si ani, aby sa v súvislosti s únosom spomínalo ich meno: „Čo ak nejakému šialencovi napadne, unesme jej syna?!“ povedala známa a bohatá žena.
Slovenskí policajti tvrdia, že všetkých únoscov sa im doteraz podarilo vypátrať a pre prípady únosov nebolo treba ani vypracovať podrobnú metodiku.
Na poslednom prípade z Trenčína polícia pracuje. 25. septembra v Trenčíne uniesli dvaja ozbrojení muži ženu s dieťaťom.
Vyhrážali sa smrťou a žiadali desať miliónov. Keď ženu poslali po peniaze, oznámila prípad polícii, ktorá neskôr našla dievčatko osamotené v aute. Matka tomu, kto pomôže chytiť páchateľov, prisľúbila odmenu.
Desať miliónov žiadali aj dvaja mladíci, ktorí približne pred rokom uniesli syna bratislavského podnikateľa. Aj ten prípad oznámil. Keď únoscovia videli, že s peniazmi je problém, chlapca pustili. Dnes sú únoscovia na slobode.
Trestný zákon hovorí o únose, iba ak ide o dieťa alebo postihnutú osobu. Iné únosy sa nazývajú zavlečením do cudziny alebo braním rukojemníka, ak páchateľ žiada aj výkupné. Od roku 1999 sa takýchto trestných činov stalo spolu štrnásť.
Štefan Omasta hovorí, že za komunizmu sa skoro vôbec neunášalo. Aj v Trestnom zákone sú tieto trestné činy až od roku 1990.
Páchatelia si obeť vždy dopredu vytypujú. Musí ísť o človeka, ktorého rodina si vysoké výkupné môže dovoliť. Obete sledujú dlhšie.
Veľmi často dieťa unesie jeden z rodičov, keď súd dieťa po rozvode pridelí niekomu inému.
(mož)
