BRATISLAVA – Štátnemu zamestnancovi nemožno brániť, aby sa stal poslancom obecného či mestského zastupiteľstva, hovorí predseda Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai. Iný názor má však v prípade, ak by štátny zamestnanec kandidoval za starostu či župana.
Funkcia starostu, či župana je už podľa Plaia príliš zaväzujúca: „Mohlo by dôjsť k rozporu medzi verejným záujmom, ktorý obhajuje ako politik, a štátnou službou, ktorá sa vykonáva v záujme štátu. Štátny zamestnanec by pri rozhodovaní mohol uprednostniť záujem svojej obce či regiónu.“
Do začiatku júla platilo, že štátny zamestnanec, ktorý sa stal starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného celku a poslancom obecného či regionálneho zastupiteľstva, bol „dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie“, teda mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude v danej funkcii. Nepatrí mu ani plat štátneho zamestnanca, inými slovami – má neplatené voľno.
Podľa pôvodného znenia zákona o štátnej službe platilo toto obmedzenie pre všetkých štátnych zamestnancov, ktorí boli zvolení za poslancov obecného či mestského zastupiteľstva. Novelizácia zo začiatku júla však obmedzenie zúžila. Argumentovalo sa tým, že obecný poslanec vykonáva svoj mandát v podstate bez nároku na honorár, zatiaľ čo starosta, župan či ich zástupca poberá pravidelnú odmenu.
Medzi kritikov pôvodného znenia zákona, ktoré bolo „veľmi nesystémové, diskriminačné a nelogické“ patril aj právnik Milan Galanda. „Neviem si predstaviť, prečo by povedzme vedúca finančného oddelenia na okresnom úrade nemohla byť v rodnej dedine poslankyňou,“ povedal. Namieta, že poslancami by potom mohli byť iba samostatne zárobkovo činné osoby, nezamestnaní a dôchodcovia, čo by podľa neho ohrozilo kvalitu zastupiteľstiev.
Podľa Galandu sa štátny zamestnanec, ktorý je obecným poslancom, môže v decembrových komunálnych voľbách uchádzať o opätovné zvolenie bez toho, aby to ohrozilo jeho pozíciu v štátnej službe. (joč)
