BRUSEL - Slovensko má výrazné štrukturálne slabiny v oblastiach ako finančná kontrola, poľnohospodárstvo, životné prostredie a spravodlivosť a vnútro. Pri riešení problémov menšín a boji proti korupcii naďalej existuje priepasť medzi dobrými zámermi a konkrétnymi krokmi. Obavy vyvoláva predpokladaný deficit verejných financií na rok 2001. Vyplýva to z návrhu pravidelnej rezolúcie Európskeho parlamentu (EP) o pokroku SR na ceste do Európskej únie.
Dokument, ktorého autorom je spravodajca EP pre SR Jan Marinus Wiersma, upozorňuje aj na potrebu urýchlene uskutočniť reformu verejnej správy a štátnej služby.
Návrh rezolúcie ďalej vyzýva Bratislavu, aby urýchlila zosúladenie legislatívy v oblasti poľnohospodárstva, ako aj v životnom prostredí, osobitne v oblasti vody, odpadov, ochrany prírody a priemyselného znečistenia.
Už tradične hodnotenie SR zo strany EÚ konštatuje rozpor medzi dobre formulovanými stratégiami a ich skutočnou realizáciou. „Vítame pokrok vo vývoji národných prístupov k problémom menšín. Zaznamenávame však medzeru medzi formuláciou politík a ich implementáciou na miestnej úrovni. Vyzývame preto najmä miestne samosprávy, aby implementovali politiky zamerané na zlepšenie životných podmienok Rómov, ukončenie ich diskriminácie a zvýšenie ich zastúpenia v systéme vyššieho vzdelania,“ píše sa v návrhu.
„Hoci rýchlosť reforiem na Slovensku stratila niečo zo svojho tempa, čiastočne kvôli rozporom vo vládnej koalícii, vláda bola schopná dosiahnuť kompromis v najdôležitejších oblastiach… To ukazuje výraznú politickú vôľu súčasnej vlády zachovať terajšie smerovanie Slovenska, aby sa jeho integrácia do EÚ stala nezvratnou,“ napísal Jan Marinus Wiersma.
(tasr)
