Vladimir Putin vstúpil do služieb zahraničnej rozviedky KGB po absolvovaní práv v roku 1975. Pôsobil ako agent v západnom Nemecku, odkiaľ ho koncom 70. rokov vyhostili, až do roku 1990 bol v NDR. V júli 1998 ho Jeľcin vymenoval za riaditeľa Federálnej bezpečnostnej služby, nástupkyne KGB. Odtiaľ smeroval priamo do vlády a Kremľa. Podľa údajov ruskej prezidentskej komisie pre rehabilitácie obetí politických represií z roku 1999 prišlo v Rusku o život z politických dôvodov za Lenina a Stalina najmenej 43 miliónov ľudí. Počet obetí za celú sovietsku éru dosiaľ skúmajú odborníci v archívoch. Pripomeňme si aktivity KGB z obdobia, kedy tu Putin pracoval.
N v 70. i 80. rokoch KGB prenasledovala a často väznila odporcov sovietskeho režimu - napríklad Natana Ščaranského, neskoršieho izraelského ministra, vedca Andreja Sacharova, dirigenta Rostropoviča. Objavili sa dohady, že KGB stála za vraždou talianskeho sudcu Alda Mora. Najprominentejšou obeťou KGB mal byť pápež Ján Pavol II.
N bývalý Putinov najvyšší šéf Viktor Čebrikov nechal v roku 1983 zostreliť nad ruským Ďalekým východom juhokórejské lietadlo s 269 cestujúcimi. KGB si myslela, že išlo o špionážny let CIA.
N známa poslankyňa Galina Starovojtovová tvrdila, že KGB mohla stáť za smrteľnou nehodou Alexandra Dubčeka v roku 1992. Dubček mal svedčiť v neuskutočnenom procese so sovietskou komunistickou stranou KSSZ. V tom istom čase bol v Poľsku zavraždený bývalý premiér Piotr Jaroszewicz, ďalší možný svedok. Starovojtovovú zavraždili v roku 1998.
N v roku 1998, už za Putinovho vedenia, verejne vystúpil podplukovník tajnej služby Litvinenko a ďalší jeho kolegovia s tvrdením, že FSB sa v roku 1994 pokúsila zavraždiť Borisa Berezovského. Podľa Litvinenka tento rozkaz nebol v FSB ničím mimoriadnym. Putin to odmietol.
N na Slovensku preverovali možnú spojitosť bývalej KGB s vraždou šéfa SPP Jána Duckého. (bj)