posunu. Putin usporiadal po schôdzke neobvyklé stretnutie s americkými novinármi akreditovanými v Moskve. Pozval si ich do Kremľa na dvaapolhodinovú besedu pri čaji a sušienkach.
Rozmýšľať - prečo nie?
Najhlavnejšie posolstvo je asi toto - Putin je proti vypovedaniu odzbrojovacej zmluvy ABM. Hovorí, že ak budú Američania rozširovať svoj jadrový arzenál, Rusko odpovie rovnako a rakety Topol americký protiraketový obranný „dáždnik“ hravo prederavia. Ale navrhuje ďalší dialóg o ABM a prijíma diskusiu o tom, kto vlastne predstavuje svetovú hrozbu. „Naši partneri v USA povedali a hovoria, že by sme mali rozmýšľať o hrozbách, ktorým čelíme všetci. Ľudia v našej krajine majú na túto myšlienku iné názory, ale ja osobne ju zdieľam,“ povedal Američanom.
USA menovali ako darebácke štáty Irán, Irak, Líbyu a Severnú Kóreu. Putin si nemyslí, že je to Severná Kórea a prvý raz tiež otvorene obhajoval záujmy Číny, ktorú americký plán tiež rozlaďuje. Zopakoval aj dávne tvrdenie, že Rusko nedodáva nikomu (menovite Iránu) technológie jadrových rakiet, pretože by bolo samo proti sebe. Kto je teda nebezpečný?
Kto stráca nervy
„Mäso“, ktoré summit médiám predhodil na prežúvanie, nie je príliš výživné. Viac sa im ušlo vonných prísad - lichôtok, potľapkávaní a prejavov sympatií oboch štátnikov. Putin to zosumarizoval slovami: „…veľmi vysoký stupeň vzájomnej dôvery…“ Varovali ho vraj, že Bush ľahko stratí nervy. Ale opak bol pravdou.
Keď sa však Putina pýtali na Čečensko, odpovedal, že je unavený z vysvetľovania a kto nerozumie, čo Rusko robí, je hlupák. A čo sa týka KGB, naučil sa tam „pracovať s ľuďmi, so všetkými typmi ľudí“, spracovávať informácie a rozpoznať priority. V čase, keď v nej pôsobil (od roku 1975), vraj KGB nikdy ľudí neprenasledovala. Navyše ho to vraj priradilo do kategórie, v ktorej sú aj vážení Američania Henry Kissinger a Bush senior, bývalý prezident USA. „Nepracoval v práčovni, ale v CIA,“ zgustol si Putin na otcovi svojho partnera.
Prvý bol ministrom zahraničia - ako nedávno vyšlo najavo, cez CIA podporoval diktátorské režimy v Latinskej Amerike. Druhý bol šéfom CIA za prezidenta Reagana. Pokiaľ je známe, ani jeden z nich nezačal svoju profesionálnu kariéru ako špión.
(bj)
