pri hlasovaní ležalo na srdci aj niečo celkom iné než to, že do európskeho klubu sa tlačia ďalšie krajiny, ktoré si po prijatí budú robiť nárok na „ich“ dotácie.

Írskych podnikateľov i vládnych činiteľov odmietnutie zmluvy z Nice priviedlo do nemalých rozpakov, pretože taký výsledok nečakali. Obe strany však tvrdia, že rozhodnutie Írov nemá s rozšírením EÚ prakticky nič spoločné.

Dotácie, ale aj neutralita

Jason Graham (25) patrí k tým farmárom, ktorí v referende o zmluve z Nice volili „nie“. Štedré subvencie EÚ držia vraj írskych farmárov nad vodou. Farmár, ktorý má napríklad 100 kráv, dostáva ročne príspevok zhruba 15-tisíc libier. Keby o celú túto čiastku alebo hoci i jej podstatnú časť prišiel, musel by si hľadať inú prácu. „Tých pätnásť tisíc je pre farmárov vlastne čistý zisk, výplata. Keby o ne prišiel, bol by na tom veľmi zle. Z toho, čo by predajom utŕžil, by pokryl len náklady,“ zdôvodňuje Graham svoje rozhodnutie hlasovať proti zmluve.

„Nerád by som sa dožil toho, aby za takých 20 rokov slúžil môj chlapec v uniforme v cudzej krajine niekde v Európe. Keby som hlasoval v referende za zmluvu, tak by som si vlastne o niečo také koledoval,“ vysvetľuje svoje dôvody 43-ročný John a pozerá sa pritom na svojho šesťročného syna Tadgha. Pre Johna, ktorý je povolaním sociálny pracovník, je zachovanie neutrality Írska tak pádny argument. Rozhodovanie bolo pre neho úplne ľahké.

„Vládu kopli do zadku“

Pre nemalú časť voličov išlo ešte o niečo iné. Taxikár Paul (34) sa hneď pri letisku nadýchne a po celých 20 minút jazdy do centra Dublinu nadáva vláde a vládnym úradníkom. Hovorí o hnedých obálkach a podplácaní. „Ja ti teda poviem na rovinu, čo to referendum znamenalo. Nebolo to vôbec o rozšírení. Vláda jednoducho dostala poriadny kopanec do zadku,“ vyhlasuje Paul.

Snáď na druhý pokus…

„Zmluva z Nice iba formalizuje štruktúry, ktoré boli vytvorené k riadeniu jednotiek rýchleho nasadenia. Tie však vznikli na základe Amsterdamskej zmluvy, ktorá už bola schválená,“ upozorňuje riaditeľka Konfederácie írskych podnikateľov a zamestnávateľov Maria Croninová. „V írskej ústave sa o neutralite vôbec nehovorí. Je to veľké nepochopenie,“ upozorňuje Aidan O‘Hara z ministerstva zahraničia.

Nemalá časť Írov sa zhoduje v tom, že voliči nepochopili, o čo v referende ide, že podľahli agresívnej kampani odporcov zmluvy, ktorá budúcnosť opisovala v tých najčiernejších farbách. Tak to bolo napríklad aj v otázke „ohrozenej neutrality“ Írska. Navyše mali Íri naraz v ten deň naraz hneď tri referendá.

Írskí vládni činitelia sa teraz len modlia, aby voliči zmluvu na druhý pokus schválili.

JIŘÍ CHRÁST, čtk a zah