BRATISLAVA – Mohlo by sa zdať, že prevádzači, ktorí vodia nelegálnych migrantov cez hranice, musia byť fyzicky zdatní supermani s dokonalou výbavou. Ale nemusia – stačí, ak prevádzač pozná terén. Viac netreba.

Prekročenie slovensko-českej hranice cez les trvá na niektorých miestach rýchlym tempom pätnásť minút. Pri komplikovanejších priechodoch hodinu, so skupinou, ktorá má na chrbtoch veľké batohy, možno trocha viac.

Ak pohraničiari nedostanú avízo, že hranicami má prechádzať nejaká skupina nelegálnych migrantov, sotva majú šancu niekoho pri súčasných počtoch a technike chytiť.

Prevádzači majú u nás ľahkú prácu. Hranica je deravá ako ementál.

Redaktor SME prešiel hranice medzi Slovenskom a Českou republikou nelegálne na desiatich rôznych miestach. Pohraničníci ho nezastavili ani raz. Na dvoch vojakov natrafil akurát pri poslednom – desiatom – prechode cez železničný most nad riekou Moravou, ale nelegálne prekročenie hranice si nevšímali, alebo nevšimli. Pri deviatich prekročeniach nestretol (ani nevidel) žiadnych pohraničníkov. Lesy boli úplne prázdne.

„Zabezpečiť nepriepustnosť hraníc sa nedá a myslím, že v žiadnej demokratickej krajine neexistujú nepriepustné hranice. Vždy je možné sa usilovať o lepšiu ochranu hraníc. Pokiaľ ma doteraz informovali pracovníci ministerstva, predovšetkým ochrana tých hraníc, ktoré často prekračujú nelegálni migranti, je pomerne slušná a dobrá, na vysokej úrovni. Ale úplne sa tomu samozrejme zabrániť nedá,“ povedal minister vnútra Ivan Šimko.

K faktu, že po hranici medzi Slovenskom a Českou republikou sa dá pokojne korzovať, povedal, že odtiaľ nelegálni imigranti neprichádzajú. „Zložky, ktoré chránia hranice, musia podstatne väčšiu pozornosť venovať hraniciam, odkiaľ títo ľudia prichádzajú. Napríklad úroveň ochrany východnej hranice sa už veľmi blíži k požiadavkám Európskej únie.“ Ochranu hraníc nevidí dramaticky, ale „spokojní nemôžeme byť nikdy“.