Násilné zatknutia, politické procesy, protizákonné väznenia, rozvrátená morálka obyvateľstva, kolabujúci systém, rúcajúci sa štát – takýto obraz Slovenska ponúka nová publikácia Súhrnná správa Slovensko v roku 2001 z dielne politologického odboru Matice slovenskej.
Správa, ktorej názov sa podobá na názov správy, ktorú pravidelne vydáva Inštitút pre verejné otázky, sa venuje aj analýze politiky. Zatiaľ čo SDKÚ je podľa správy „frustrovanou stranou“, HZDS sa „personálne konsolidovalo“. „Je predpoklad, že jeho preferencie (22 – 29 %) nebudú v budúcom roku (2002) klesať, ba dokonca v prípade sociálnych napätí, nezvládnutej nezamestnanosti či iných okolností budú rásť,“ píše editor správy a autor kapitoly o politických stranách Roman F. Michelko, niekdajší šéf spravodajstva v rádiu Hviezda FM blízkom HZDS, ktorý pravidelne kládol Mečiarovi povestné Tri otázky.
Nezaťažená kniha
„Kniha nie je zaťažená skresleným čiernobielym videním vecí,“ tvrdí čitateľom hneď v úvode predseda politologického odboru Matice Slovenskej Štefan Paulov, ktorý neskôr kandidoval za SNS.
O ľudských právach píše Ondrej Srebala, výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva, zahraničnú politiku analyzuje Dušan D. Kerný, ktorého Mečiarova vláda poslala za veľvyslanca do Švajčiarska a dnes publikuje v denníku Nový deň, blízkom HZDS.
Obranu rozobrala vedúca vydania Nového dňa Blažena Zimanová, niekdajší redaktor Slovenskej republiky Maroš Smolec píše o bezpečnostnej situácii, o privatizácii Oto Balogh a o kultúre Andrej Maťašík z Nového dňa.
Piati z kolektívu autorov boli poslaneckými asistentmi – všetci asistentmi poslancov HZDS: Michelko poslanca Húsku, Zimanová Imricha Andrejčáka, Smolec Jána Cupera, Balogh Pavla Števčeka a Andrej Maťašík Dušana Jarjabka.
Darmo apeluje
Kritike médií sa venuje viacero autorov – Ľudovít Števko, ktorý pred novembrom pracoval v STV a teraz publikuje v Novom dni, námestník riaditeľa v Kubišovej STV Štefan Dlugolinský a Eva Zelenayová, niekdajšia poslankyňa HZDS, ktorá publikovala v Novom dni a týždenníku Extra plus.
Slovníkom z čias socializmu vyjadruje svoje pohŕdanie súčasnou slovenskou žurnalistikou aj Jozef Darmo, známy promečiarovský riaditeľ STV. „Vstúpte si do svedomia,“ oboril sa Darmo počas prezentácie na novinárov, ktorí podľa neho „ledva skončili predškolské zariadenie“.
„Na obzore je ohrozenie slobody tlače, prejavu a médií zo strany nových vlastníkov médií, prepojených na monopoly a riadiace centrá svetovej globalizácie moci,“ píše v správe Darmo. Riaditeľ Novinárskeho študijného ústavu z čias socializmu sa sťažuje, že po 43 rokoch táto inštitúcia zanikla. Kritizuje aj medzinárodné inštitúcie – znepokojuje ho „postupná glajšaltácia hlasovacích mašinérií v nadnárodných európskych inštitúciách, EÚ, KBSE, rôzne neobjektívne dezinformačné demarše“.
Darmo volá po štátnej doktríne do roku 2015 až 2020 a na záver konštatuje, že Slovensko sa ocitlo v polohe banánovej, geopoliticky provinčnej republiky.
Pri kritickom pohľade na všetky médiá ako ruža medzi tŕním vyčnieva len Nový deň.
Chudák Lexa
Niekdajší redaktor Slovenskej republiky Maroš Smolec píše, ako sa za vlády Mikuláša Dzurindu roztrhlo vrece s politickými procesmi, v ktorých ako nevinné obete vykresľuje členov HZDS. Stanislav Háber, niekdajší hovorca HZDS, ktorý píše o spravodajských službách, urobil z Ivana Lexu „prvého politického emigranta totalitnej vlády“.
Erudované dielko
Podľa autorov je toto dielko príkladom odborne erudovanej literatúry. Zborník poskytnú všetkým katedrám spoločenských vied, sociológie, politológie a zašlú ho aj na ambasády krajín, ktoré sú členmi Európskej únie, aby si tam urobili správny obraz o Slovensku, povedal editor.
Veľkú predajnosť však neočakávajú, pretože o knihy Matice slovenskej distributéri záujem nemajú. Správu vydala Neografia, ktorú dostala Matica od Mečiara za jednu korunu. V akom náklade, povedať nechcú.
