Nigel Kennedy
Keď v roku 1989 vyšla nahrávka Vivaldiho Štyroch ročných období s výstredne upraveným a učesaným anglickým huslistom Nigelom Kennedym, zapôsobila ako bomba. Titul, nasledovaný aj videokazetou, vstúpil do čela hitparád pop-music. S dvomi miliónmi predaných nosičov sa dokonca dostal do Guinnessovej knihy rekordov ako najpredávanejší klasický album všetkých čias. Odvtedy ubehlo pár rokov a Nigel Kennedy má svoj prvý kompilačný album nazvaný - ako inak - Greatest Hits.
Album vychádza kdvadsiatemu piatemu výročiu jeho prvého londýnskeho vystúpenia a nemôže sa začať ničím iným než provokatívne, ale famózne zahranou Jarou zo Štyroch ročných období. Keď Nigela Kennedyho počúvate, môžete sa rozčúliť, zneistieť, ale určite zabudnete na všetky prevedenia pred ním a po ňom. Vyhranené predstavy o dynamike, tempách, frázovaní má Kennedy aj vsúvislosti s hudbou Masseneta, Debussyho či Vaughana Williamsa. A keďže rád preskakuje zo žánru do žánru, sám si aranžuje, a dokonca aj komponuje, nemôžu na výbere chýbať jeho vlastné úpravy írskych a anglických ľudových melódií, klavírnych skladieb Erika Satieho, Montiho Čardáša a vlastná kompozícia Melody in Wind, venovaná Stéphanovi Grappellimu. Grappelli - a okrem neho ešte Yehudi Menuhin - Kennedyho najviac ovplyvnili v jeho rozhodnutí vymknúť sa tradičnému škatuľkovaniu hudobníkov a vzájomne prispôsobovať a obohacovť klasiku, džez, rock a ďalšie hudobné svety. Najväčším kúzlom Nigela Kennedyho totiž je, že nech robí čokoľvek, nikdy neprofanuje ani seba, ani hudbu, ktorú hrá. Za každú cenu si chráni svoj imidž dokonalého hudobníka.
Kompilácie, samozrejme, vždy zostanú akousi zbierkou čriepkov, nech sa všetci akokoľvek snažili podať plastický Kennedyho obraz. Kto by si však myslel, že Greatest Hits budú nasledovať albumy ako Best of Kennedy či Magnificent Kennedy a slávny recesista a veľký komunikátor sa pomaly poberie na odpočinok, mýli sa. Na albume sú totiž dve skladby od Bacha, ktoré Kennedy ešte nikdy nevydal. Jedna z nich, štvrtá veta zo Sonáty pre sólové husle C dur, je akousi návnadou pre budúcnosť, lebo Kennedy sa zaoberá úvahou nakrútiť kompletné Bachovo dielo pre sólo huslí. Prvá malá ukážka naznačuje, že sa od neho určite dočkáme ďalšieho prekvapenia. A ešte odporúčanie: Pri počúvaní cédečka nerušte susedov! Kennedy o to poslucháčov žiada v booklete a pridáva ešte skromnú radu: únosná hlasitosť by nemala prevýšiť 110 decibelov.
Autor: JENS MALTE FISCHER
