Na archívnej snímke sú väzni pri výrobe súčiastok na zbrane v koncentračnom tábore v Dachau. FOTO - TASR/EPA
Vyše polstoročia sa nemecký vydavateľský dom Bertelsmann hrdil povesťou jedného z mála nežidovských nakladateľstiev, ktoré nacisti zavreli pre podvratnú činnosť. Vyše 800-stránková správa historickej komisie zloženej z historika, teológa a literárneho vedca zasadila legende o vydavateľskom disidentovi smrteľný úder. Dokazuje, že niet pochýb o tom, že firma Bertelsmann sa, naopak, s národným socializmom zaplietla.
Pomohli propagande
Vydavateľstvo nebolo obeťou režimu, naopak, poriadne z neho ťažilo. Stalo sa totiž jedným z najväčších producentov ríšskej literatúry. Vtedajší šéf firmy Heinrich Mohn, ctižiadostivý protestantský obchodník, upravil vydavateľský program pre potreby doby už v roku 1934.
Nevstúpil však do NSDAP a neodvážil sa otvorene odkazovať na národný socializmus. Režim však šikovne využil ako mašinu na peniaze. So sériou publikácií „Napínavé príbehy“ sa vydavateľstvo dalo do služieb národniarskej, rasistickej propagandy,“ cituje berlínsky denník Die Welt hodnotiacu správu. Spolu so sériou „Vianočná knižka pre mládež Hitlerovu“ vydavateľstvo zvýšilo svoj ročný obrat 20-krát. Asi 50 z 1200 titulov beletrie z tej doby obsahovalo podľa správy komisie „silné protižidovské útoky“.
Zaplatia aj odškodné
Bertelsmann sa teda nestal obeťou cenzúry, ako hlása legenda roky podsúvaná verejnosti reklamným oddelením. Elegantne lavíroval na hranici únosnosti a propagandy - a zarobil. Nacisti zatvorili firmu v roku 1944 - nie však pre protihitlerovský odpor, ale pre uskromňovanie sa v režime vojnového hospodárstva. Už o rok neskôr Bertelsmann s povesťou obete nacizmu dostal licenciu naspäť z rúk Spojencov.
Firma Bertelsmann tiež zamestnávala židov nasadených na nútené práce vo svojich tlačiarňach. Inteligentní firemní stratégovia sa však nedotkli nemeckých občanov a namiesto toho „používali“ židovské obyvateľstvo vo svojich pobočkách v Litve a Lotyšsku.
V čase tretej ríše bol vydavateľský dom Bertelsmann na polceste od malého knižného klubu z 20. storočia k mediálnemu gigantovi súčasnosti, ktorý skupuje hudobné vydavateľstvá, rozhlasové stanice aj televízie.
Bertelsmann sa však nebude vyrovnávať len so stratou reputácie. Firmu zaradili medzi 6-tisíc nemeckých spoločností, ktoré musia platiť odškodnenie v celkovej hodnote 5,1 miliardy eur tisícom ľudí nasadených nacistami na nútené práce.
Na programe posudkových komisií sú teraz Deutsche Bank a Dresdner Bank.
Staré hriechy
Zakázaný duch tretej ríše sa v Nemecku nemusí zjaviť len minulosťou firmy. V septembri tohto roku musela spoločnosť Siemens narýchlo zrušiť obchodný projekt na registráciu novej značky „Zyklon“, pod ktorou sa mali vyrábať plynové sporáky. Zyklon B je totiž meno plynu, ktorý nacisti používali v komorách koncentračných táborov. Siemens tiež patrí na zoznam firiem, ktoré využívali otrockú prácu počas nacistického režimu.
Finančné kompenzácie potomkom obetí režimov využívajúcich otrockú prácu nie sú len problémom Európy. V Spojených štátoch sa už mesiace vlečú súdne spory o reparácie potomkom Afričanov dovezených do Spojených štátov za 250 rokov otrockej práce.
V súdnych sieňach sú na pretrase poisťovňa Aetna, železnice CSX a finančnícka firma FleetBoston. Odškodnenie sa má týkať asi 35 miliónov Američanov, ktorí sú potomkami ôsmich miliónov ľudí deportovaných z Afriky.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
