Sochár Víťo Bojňanský (vľavo) a grafik Karol Felix na výstave v Modre. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Spev herečky Evy Pavlíkovej z muzikálov na slovenských divadelných scénach, ária z opery Carmen v podaní Martina Malachovského, svetové šlágre od skupiny Šindelka a syn pod taktovkou Ladislava Retiho, krst bankoviek z Tralalandu - to všetko kolorovalo nedeľňajšiu vernisáž grafík Karola Felixa a sôch Víťa Bojňanského v Galérii Merum v Modre. Kurátor Ľuboslav Moza za moderátorskej asistencie Ivety Malachovskej pripravil večer, ktorý roztancoval vernisážové publikum.
Obidvaja výtvarníci už viackrát spolu vystavovali v rámci kolektívnych expozícií. Naposledy v Abu Dhabí v Spojených arabských emirátoch ako súčasť širšie koncipovanej výstavy slovenského umenia z apríla tohto roku. V Modre mali Karol Felix a Víťo Bojňanský spoločnú výstavnú premiéru.
Karol Felix - krehká rovnováha
„Počúvam, čo mi obraz hovorí, a nechávam sa ním viesť,“ hovorí Karol Felix, ktorý sa v týchto dňoch predstavuje aj na samostatnej výstave v bratislavskej galérii Artotéka. „Niekedy sa mu vzopriem, ale vždy viem, že ma neoklame. Pri tomto rozhovore však treba byť trpezlivý, lebo, ako to hovoril náš profesor Albín Brunovský - múza prichádza k pripraveným.“
Karol Felix (1961) občas pripomína fotografa zo Zväčšeniny Michelangela Antonioniho, ktorý odfotením jedného motívu prichádza pri zväčšovaní na ďalšie súvislosti. Pritom je jedno, či je východiskový tvar abstraktný, alebo reálnejší. Karol Felix sa v Modre predstavuje cez výber grafickej tvorby z posledných desiatich rokov. Je tu i cyklus krehkej rovnováhy, ktorá zjednodušením nadobúda vlastnú mágiu. O krehkej rovnováhe písal vo svojej hre aj americký dramatik Edward Albee, v ktorej bolestivo zamotal klbko medziľudských vzťahov. „V podstate nie je možné písať o inom ako o živote, smrti, o ľuďoch a ostatných maličkostiach. A tak píšem o živote, smrti, o ľuďoch a ostatných maličkostiach,“ hovorí Albee, ktorého slová platia aj pre Karola Felixa.
„Čokoľvek, čo malo v dejinách zmysel a pretrvalo, nesie v sebe tajomstvo. Otázky a odpovede si nachádza každý, kto má to šťastie, že ho umenie osloví,“ hovorí Felix, umelec, ktorý sa svojou tvorbou, ale aj oceneniami už dávnejšie stal európskym.
Víťo Bojňanský - vitálna energia
Desať plastík Víťa Bojňanského (1962) pripravených špeciálne pre modranskú galériu zase hovorí o veciach, ktoré sú pre nás dôverne známe. Akoby sme už všetko niekde videli či dakedy zažili. Originálna autorova optika však zaručuje, že výtvarný svet je podaný v novej úprave, z ktorej sála vitálna energia. Je to svet silných ľudských pocitov, v ktorom si aktéri udržiavajú krehkú duševnú rovnováhu. A to aj v situácii, keď to zdanlivo ani nie je možné. Avšak kolorované bronzy presviedčajú, že aj nemožné sa stáva možným a neviditeľné viditeľným.
„Mám rád farby, ktoré odzrkadľujú môj okamžitý postoj k životu, teším sa na každý deň, na nové zážitky, stretnutia,“ hovorí Víťo Bojňanský a jeho plastiky tieto slová sledujú. Občas sa priklonia k leitmotívu výstavy - Aj o levitácii - inokedy sa svojou hmotou pritlačia k zemskej gravitácii. Sú priestorovou paralelou k Felixovým grafikám. Dopĺňajú spoločnú výtvarnú reč o pôsobivý rozmer. Vzájomný dialóg umelcov potrvá do 4. novembra.
