BRATISLAVA – Na spoločných obecných úradoch sa mali obce dohodnúť do októbra. „Niekde spoločné úrady vznikli, niekde nie,“ hovorí predseda Združenia miest a obcí Michal Sýkora.

Význam spoločných obecných úradov je v tom, že malé obce na ne môžu preniesť časť svojich úloh, ktoré nie sú schopné zvládnuť. Na jar však vznikol spor o to, či ich má zriadiť vláda, alebo obce samy.

Spor medzi ZMOS a ministerstvom vnútra vznikol po tom, čo ministerstvo pripravilo návrh zákona o tzv. poverených obciach. Podľa zákona by o tom, ktoré obce budú združenú agendu vykonávať, rozhodla vláda. Združenie namietalo, že je to v rozpore s koncepciou reformy verejnej správy, ktorá predpokladá „spájanie sa“ obcí len vtedy, ak budú samy chcieť. Vláda argumenty združenia vypočula a rokovanie o návrhu zákona prerušila do októbra. Dovtedy sa obce mali možnosť dohodnúť.

Sýkora hovorí, že na neochotných starostov združenie tlačí, aby tak urobili do konca roka. 1. januára 2003 totiž na obce prechádzajú právomoci v oblasti stavebného konania a starostovia z nich majú obavy.

Zoznam spoločných obecných úradov, na ktorých sa obce už dohodli, predložilo združenie ministerstvu. Podľa riaditeľa odboru miestnej štátnej správy a samosprávy Gejzu Petríka ich v súčasnosti je približne 50, ďalšie vznikajú.

Ich konečný počet známy ešte nie je. V koncepcii reformy verejnej správy sa navrhuje 169 takýchto jednotiek, Združenie pred časom vyšlo s odhadom 200 až 230. Petrík predpokladá, že to bude „niekde medzi tým. Je to na dobrovoľnej báze. Koľko obcí sa dohodne, toľko sa dohodne“.

Isté je len, že by ich sídlami mali byť všetky mestá. Aj tu sa však podľa Sýkoru stretli s problémami. „Vyskytli aj prípady, že starostovia sa dohodli, no primátor mesta, ktoré malo byť sídlom spoločného obecného úradu, s tým nesúhlasil,“ hovorí.

To, či sa štát pokúsi do tvorby spoločných obecných úradov opätovne vstúpiť – prostredníctvom zákona o poverených obciach, si Petrík netrúfa odhadnúť. Treba si podľa neho počkať na programové vyhlásenie vlády.