Výskum spolupracovníčky Inštitútu pre verejné otázky Barbory Vajnerovej, ktorý sa zaoberal vzťahmi medzi učiteľmi, rodičmi a žiakmi, priniesol zaujímavé výsledky. Hoci názory týchto skupín na tie isté veci sú rozdielne, až 88 percent respondentov sa zhodlo na jednom – na potrebe lepšej a hlbšej komunikácie.
A čo si teda o škole a sebe myslia?
* Veľká väčšina žiakov si myslí spolu s rodičmi a učiteľmi, že ich škola je v podstate fajn.
* Rodičia a učitelia si zakladajú na vzájomnej informovanosti (71 % a 59 %), žiaci však majú dojem, že rodičia sa okrem rodičovských združení o dianie na škole veľmi nezaujímajú (68 %).
* Učitelia tvrdia, že deti nemajú na doma priveľa učenia (48%) ani domácich úloh (70%), zatiaľ čo rodičia a žiaci sú presvedčení o opaku (až 75%). Rodičia hovoria, že deťom prípravu do školy takmer nekontrolujú, až 78 percent detí je však presvedčených o opaku.
* Podobné rozpory sú v „politicky korektných“ otázkach, kde mladšie deti odpovedajú bez obáv, že nečítajú a nechodia do knižnice. Čím sú však staršie, tým viac je rozdielnych odpovedí rodičov, učiteľov a žiakov v tejto oblasti. Ak by sa navzájom tieto kategórie viac počúvali, mohli by vyplniť aj svoje želanie lepšej a hlbšej komunikácie, ktorú považuje za veľmi dôležitú až 88 percent všetkých respondentov.
* Možno by sa potom viac zhodli pri hodnotení práce učiteľov, ktorí majú dojem, že sú ústretoví, chápaví a citliví aj na medziľudské vzťahy, zatiaľ čo rodičia a deti si myslia skôr, že učiteľom záleží viac na učive, ako na deťoch (54%), pričom tento rozdiel rastie s vekom detí – prvý stupeň zrejme dovoľuje učiteľom i deťom hlbšie vzájomné väzby.
(bv)
