„Cena jednej guľky, ak sa na to podujmú sami Iračania, je podstatne nižšia než cena vojny,“ povedal minulý týždeň hovorca Bieleho domu Ari Fleischer. Už pred ním niečo podobné spomenul minister obrany Donald Rumsfeld. Ten si tiež myslí, že zavraždenie Husajna, alebo jeho odchod s celou rodinou do exilu by mohlo byť jedným z vítaných riešení.
Takýto spôsob odstránenia diktátora je viac zbožným želaním než reálnou možnosťou. Nielen stratégovia, ale aj politici sa tým však zaoberajú. Na otázku moderátora CNN, či je atentát v súlade s americkým právom, senátor Bob Graham odpovedá: „Nie je, ale v súlade s americkým právom nie je ani spôsob, ako diktatúry fungujú. Problém je však v niečom inom. Ak vravíme o zmene režimu, tak podľa môjho názoru ide o oveľa významnejšiu záležitosť než o život či smrť jedného indivídua napriek jeho diabolským vlastnostiam.“
V CIA sa navyše špekuluje aj o tom, že jediný výstrel by sa mohol stať dlhoočakávaným impulzom na vojenský prevrat. Pre britský denník The Daily Telegraph sa v tomto duchu vyjadril Ayád al-Awi, šéf Irackej národnej dohody. Ide o opozičnú skupinu, do ktorej patria bývalí členovia vládnej strany Baas (Socialistická strana arabskej obrody). Operujú z Londýna a mnohí z nich tvrdia, že pomery na vnútorný prevrat dozreli. Iracká národná dohoda je popri Irackom národnom kongrese druhou najvplyvnejšou exilovou opozičnou formáciou. Podľa dostupných správ došlo od roku 1979, keď Husajn prebral moc, už k šiestim pokusom o jeho zavraždenie. Všetky pokusy boli neúspešné a ich iniciátorov odstránili.
Sám Husajn ráta s možnosťou, že sa ho aj teraz ktosi pokúsiť zastreliť. Aj preto v poslednom čase viac dôveruje najstaršiemu synovi Udajovi a jeho špeciálnym oddielom – Husajnovým mučeníkom, než členom tajnej služby Mukhabarát. A navyše okrem neho nikto z jeho najbližších spolupracovníkov nemôže mať pri sebe žiadnu zbraň.
MICHAL HAVRAN
