„Povedzte nie dohodám z Nice,“ hlása plagát v Dubline. FOTO - REUTERS
Referendum bude 19. októbra, len niekoľko dní pred summitom Európskej únie v Bruseli, ktorý má definitívne potvrdiť rozšírenie. V prípade negatívneho írskeho rozhodnutia sa môže proces rozšírenia značne spomaliť. Bruselskí experti teraz diskutujú o tom, o aký časový sklz by išlo.
„Aj keby sme to uhrali na okamžité pokračovanie, teda vyriešili problém technicky, budeme potrebovať čas, aby sme sa spamätali,“ povedal pre ČTK Eneko Landaburu, generálny riaditeľ pre rozšírenie v Európskej komisii.
Európski úradníci totiž tvrdia, že ak Írsko zmluvu zablokuje, nemajú žiadny plán B. Existuje ale takzvaný diskrétny plán, podľa ktorého by sa zo zmluvy vyňali pasáže týkajúce sa rozšírenia.
Faktom však zostáva, že Írsko nie je jedinou krajinou s výhradami proti Zmluve z Nice. Niektorí analytici tvrdia, že celá zmluva, podobne ako celá únia, je jeden veľký kompromis a s týmto kompromisom vlastne nikto nie je spokojný.
O čo vlastne v Zmluve z Nice ide? O reformu európskych inštitúcií a o spôsob, ako zefektívniť rozhodovacie procesy v rámci únie, ktorá očakáva rozšírenie o ďalších 10 členov.
Systém je už teraz dosť neprehľadný a rozhodovanie je veľmi zložité, pretože ktorýkoľvek člen únie môže využiť právo veta. Každá krajina má aj právo nominovať svojho komisára do Európskej komisie, väčšie krajiny (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Veľká Británia) dokonca po dvoch. Po rozšírení by sa podľa zmluvy veľké krajiny vzdali druhého komisára a na obsadzovanie komisárskych miest by sa zvolil rotačný systém.
Zmluva ošetruje aj spôsob hlasovania, stanovuje, ktoré hlasovania majú byť jednohlasné, či ktoré rozhodnutia majú byť prijímané kvalifikovanou a nadpolovičnou väčšinou.
Zásadnou otázkou pre Írsko je aj otázka neutrality. Zmluva z Nice totiž rieši aj problematiku spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Írsko by si v týchto otázkach chcelo ponechať možnosť autonómneho rozhodovania. To im umožňuje deklarácia, ktorú Írsko prezentovalo na summite v Seville. V nej Íri vyhlásili, že akákoľvek účasť krajiny vo vojenskej operácii je podmienená súhlasom Bezpečnostnej rady OSN, írskeho parlamentu a musí ju potvrdiť referendum.
Minuloročné referendum sa skončilo fiaskom, keď 54 percent voličov odmietlo dať írskemu parlamentu mandát na ratifikáciu zmluvy. Aj dnes je situácia značne neprehľadná. Podľa prieskumu denníka The Irish Times je za ratifikáciu zmluvy 37 percent Írov, 25 percent je proti a až 32 percent je nerozhodnutých.
Analytici pritom upozorňujú, že írski voliči sú veľmi nevyspytateľní a hlasovanie o referende spájajú s podporou premiérovi Bertiemu Ahernovi, ktorého popularita klesá. Ahern však vyzýva voličov, aby hlasovali za zmluvu a neposlali 75 miliónov ľudí v kandidátskych krajinách „do pekla“.
JANA MIKUŠOVÁ
Hlavné argumentyZa:
- Zmluva bude znamenať zefektívnenie činnosti únie a umožní rozšírenie spoločenstva.
- Opakované neschválenie zmluvy bude mať politické a ekonomické dôsledky. Môže znamenať aj zníženie priamych zahraničných investícií.
- Táto zmluva nie je o írskej neutralite. Írsko má mechanizmy na jej zachovanie.
- Napriek tomu, že Írsko stratí právo veta v niektorých otázkach, v takých kľúčových oblastiach, ako sú napríklad dane či zahraničná a bezpečnostná politika, si ho udrží.
Proti:
- Cieľom zmluvy je koncentrovať moc v Bruseli. Nejde o rozšírenie, ale o posilnenie únie.
- Írsko príde o automatické právo na komisára a na právo veta v niektorých oblastiach.
- Zmluva znamená militarizáciu Európy.
- Rozšírenie bude znamenať prílev ekonomických imigrantov a odlev investícií do oblastí s lacnou pracovnou silou. (mik)
