Súťaž 26 ťažných koní z celého Slovenska pozostávala z piatich disciplín. Niektorí tvrdili, že najťažšie je ťahanie takmer tonu vážiaceho mokrého kmeňa, ktorý bol skoro rovnako ťažký ako samotný kôň.

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

vého cesta, ale aj tradičným futbalovým zápasom medzi farármi a starostami.

Súťaž 26 ťažných koní z celého Slovenska pozostávala z piatich disciplín. Niektorí tvrdili, že najťažšie je ťahanie takmer tonu vážiaceho mokrého kmeňa, ktorý bol skoro rovnako ťažký ako samotný kôň. A takmer o 800 kilogramov ťažší ako najmladší furman 11-ročný Janko Francisty z Krupiny. Šikovnosť furmanov zasa preveril slalom na čas, ťahanie kmeňa na presnosť, ale aj zapriahanie koní či nakladanie žrďoviny na vlačuhy. Rýchlosť súťažiacich bola skutočne obdivuhodná, pretože napríklad Šumiačan Ivan Gigac nezvládol zákrutu a skončil v ochrannom oplotení.

Najúspešnejším sa stal opäť furman Ján Pompura st. z neďalekej Pohorelej, ktorý tieto súťaže vyhráva pravidelne. Miestni tvrdia, že kôň, ktorý potiahne tonový kmeň po zemi dvadsať metrov, už nie je ani kôň, ale traktor.

Chovanie ťažných koní je v ťažko dostupných horách na Horehroní nevyhnutnosťou, ale zároveň aj nákladnou záležitosťou. Kvalitný kôň stojí viac ako ojazdený favorit, teda do 120-tisíc korún a na kŕmenie majitelia musia ročne vynaložiť ďalších nie menej ako 100-tisíc korún.

Furmani v okolí sú živnostníci a zväčša si ich lesné závody najímajú na zvážanie dreva v neprístupných lokalitách. Prácu si hľadajú sami. Ak je ponuka, ide skôr o robotu, ktorú mnohí furmani odmietnu, ak si nechcú dokaličiť koňa. Koľko zarobia, závisí od náročnosti terénu, porastu - hrúbky dreva, množstva vyťažených kubíkov. Ak je dobrý mesiac, zarobia aj 27-tisíc korún.

Podľa starostu Polomky Františka Ďurčenku je ťahaná štrúdľa Polomskou špecialitou a klasickým zákuskom obce. V tomto roku síce v súťaži o najväčšie cesto rekord nepadol, napriek tomu dvojmetrové cesto z ani nie pol kilogramu cesta muselo byť roztiahnuté na dvoch stoloch.

Absolútnou raritou Polomky je tradičný futbalový zápas medzi farármi a starostami, ktorý už tradične vyhrávajú farári. Ďurčenka obhajuje starostov a dôvod vidí v tom, že farári sú jednak mladší a tiež menej „zodratí“. Všetci futbalisti sa samozrejme vyhýbajú počas celého zápasu nadávkam. Minulý rok farári vyhrali o štyri góly, ale to miestne ženy až tak nezaujíma. Chodia sa na futbal pozerať, pretože vraj to je jediná možnosť, ako sympatickým farárom vidieť v trenírkach nohy.

DANIEL VRAŽDA