Garnitúra, ktorá tvorila základ prvej Dzurindovej vlády, sa dostala na svoje posty tak, že pred voľbami hlásala zmenu. Druhú vládu Mikuláša Dzurindu tvoria zväčša strany, ktoré sa hlásia ku kontinuite. Problém je v tom, že táto kontinuita prinajmenšom v jednom ohľade potrebuje zmenu.
Pol roka pred voľbami sa poradca Európskej komisie na boj proti korupcii i veľvyslanec Spojených štátov na Slovensku zhodli v názore, že vláda vedie krajinu do aliancie a do únie, ale upozornili na skutočnosť, že „korupcia je jedným z najväčších problémov, ktorý musíme riešiť“. Tri mesiace pred voľbami to zopakoval aj prezident USA.
George Bush privítal ubezpečenie Rudolfa Schustera, že smerovanie republiky sa ani po voľbách nezmení, lebo ako povedal, Spojené štáty by „nevideli radi návrat k minulosti“. Ocenenie, ktorého sa tým prvej Dzurindovej vláde dostalo, však bolo limitované. Americký prezident sa totiž slovenského partnera spýtal na korupciu, pričom z dikcie jeho otázky vyplynulo, že jej znenie konzultoval s americkým veľvyslancom na Slovensku.
Záujem Európskej únie a Spojených štátov o to, v akom stave je a bude miestna korupcia, neutíchol ani po voľbách. Čo za úniu povie októbrová hodnotiaca správa, to za USA tlmočia zatiaľ iba zdroje a noviny blízke vláde. Podľa nich je korupcia „jediný veľký problém, ktorý má americká vláda so Slovenskom“. Tento názor zaznel v čase, keď už bolo známe nielen zloženie vlády, ale i jej personálne obsadenie.
Mikuláš Dzurinda síce tvrdí, že hrozbu, ktorú predstavuje korupcia a ani obavy zahraničia z nej netreba „predramatizovávať“, ale už len samotný fakt, že sa o nej tak hovorí, svedčí o jednom. Relevantné zahraničie očakáva od druhej Dzurindovej vlády to isté, čo očakávajú aj voliči jej štyroch koaličných strán. Nielen kontinuitu, ale aj zmenu.
