Kenský vytrvalec David Kariuki vyhral 72. ročník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach v novom traťovom rekorde 2:12:40. FOTO ČTK - MÁRIA ŽARNAYOVÁ
KOŠICE - Ešte pred pár rokmi sa zdalo byť prekonanie traťového rekordu Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach takmer utópiou. Veď výkon Severokórejčana Go Čun Sona vydržal neuveriteľných 23 rokov. Vlani sa ho však konečne podarilo prekonať a včera písal 35-ročný Keňan David Kariuki rovnaký scenár. S ešte výraznejším výsledkom. Svoje vlaňajšie maximum 2:13:27 h posunul na 2:12:40 h.
Na 72. ročník MMM nastúpilo včera 1038 vytrvalcov (411 maratón, 561 polmaratón, 6 vozíčkari, 60 korčuliari) z 24 krajín sveta. Organizátorom vyšlo počasie. Bolo pod mrakom, teplota okolo 10 stupňov a aj vietor už bol v Košiciach neraz silnejší ako včera. To všetko nahrávalo pretekárom do kariet.
Kenská nadvláda
Krátko po štarte sa odpútala 11-členná skupina, v ktorej boli všetci šiesti Afričania, pričom tempo udávali vodiči - Poliak Bohdan Dziuba a najmä košický rodák Róbert Štefko, ktorý skončil na 29. kilometri. Tradične sa rozhodovalo o sedem kilometrov ďalej. Na čele bola už iba dvojica Kariuki - Dobrzynski. Keňan, ktorý poznal trať i z vlaňajška, sa na 36. kilometri odhodlal k trháku, na ktorý Dobrzynski nevládal odpovedať. Košický beh tak po tretí raz v sérii vyhral vytrvalec z Kene - po Ernestovi Kipyegovi v roku 2000 už druhýkrát po sebe David Kariuki. To sa v histórii druhého najstaršieho maratónu sveta nepodarilo pretekárom žiadnej krajiny.
Kariuki včera rozdával úsmevy na všetky strany. „Na zlepšenie času pod dve hodiny a desať minút treba podporu minimálne troch dobrých ,zajacov‘, schopných udávať vyššie tempo. Potom sa dá dosiahnuť ešte kvalitnejší čas,“ poznamenal D. Kariuki, ktorý len o 13 sekúnd zaostal za svojím osobným rekordom.
Deti povzbudzovali - Kariuki
Keňan porovnal vlaňajšok s týmto ročníkom. „Teraz sa mi bežalo lepšie, hoci prvých 15 kilometrov mi bola zima. S Poliakom Dobrzynskim sme však veľmi dobre spolupracovali, navzájom sme sa ťahali, podávali si vodu, spolupráca bola na dobrej úrovni. Na 36. kilometri som cítil, že je to veľmi dobré a že sa mi podarí odpútať sa od Poliaka. Keď to vyšlo, už som sa tešil na víťazstvo. Teraz ešte neviem povedať, či budem na štarte aj na budúci rok, ale určite ešte raz prídem. Prostredím som nadšený. Bol som veľmi šťastný, keď som videl deti na ulici, ako na mňa kričia: Kariuki! Kariuki!“ TOMÁŠ PETRO
