FOTO - REUTERS
„Moja najväčšia závislosť, viac ako heroín, je pódium a publikum,“ hovorí Keith Richards, gitarista skupiny The Rolling Stones a potvrdzuje starú pravdu o tom, že rock and roll patrí skôr na pódium ako do nahrávacieho štúdia. A tiež, že sa dá robiť v pokročilom veku. Na ich nový album si tak treba počkať. Je tu ich kompletné Best of a svetové turné, ktoré sa začalo v Severnej Amerike a na budúci rok by sa mal cirkus Stones dovaliť aj do Európy.
Úvahy o novom albume rozpútali vyjadrenia Richardsa, podľa ktorého skupina nahrala v máji v Paríži namiesto štyroch plánovaných piesní tridsať. Štyri z nich sa objavili na jubilejnej výberovke Forty Licks vedľa ich najväčších hitov, ktoré sa po právnych vojnách o ich vlastníctvo objavili konečne pohromade. Dátum vydania nového albumu stanovený nie je, aj keď spevák Mick Jagger pre agentúru AP hovorí: „Už si nepamätám, do akej miery sme ich dokončili. Keď turné bude šliapať ako hodinky, na niektorých piesňach môžeme pracovať na ceste.“
Súčasné 2002/2003 Licks Tour je oproti predchádzajúcim megašnúram skupiny výnimkou. Stones oprašujú staré a neznáme skladby, prichádzajú s prekvapivými cover verziami a ich nový singel Don‘t Stop tvorí spolu s „greatest hits“ základ ich vystúpení. „Stones vždy verili na súčasnosť, ale hrať hity Jumpin‘ Jack Flash, Brown Sugar a Start Me Up je vždy zábavné. Ale musíš byť na ne vždy stopercentne pripravený. Hrať hity mi pripomína jazdu na divokom koni,“ hovorí Richards pre magazín Rolling Stone.
Podľa Jaggera a Richardsa by novinka mala byť postavená na zvuku a vibráciách štyroch piesní z Forty Licks, ktoré produkoval Don Was. Posledný radový album Bridges To Babylon vydali ešte v roku 1997, ale skladateľské duo tvrdí, že nie je „kreatívne vyprahnuté“, aj keď neprajné hlasy hovoria, že posledný dobrý album vydali v roku 1972.
Bola ním kolekcia Exile On Main Street. A posledný hit mali ešte v roku 1981. „Nikdy som takto nerozmýšľal. Ale Start Me Up ma prekvapil, veď to už vtedy bola stará pesnička. Ani v roku 1981 som sa nezaujímal o hit číslo jedna. Mňa bavilo nahrávať albumy.“
V šesťdesiatych rokoch robili platne ako všetci ostatní - aby bol na nich minimálne aspoň jeden hit. „Z tejto hry som dávno vonku,“ dodáva Richards. Je ale pravda, že Stones časom na nahrávkach vychladli a ich skvelé časy z konca šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov sa zaleskli na Some Girls (1977), Tattoo You (1981) alebo Steel Wheels z roku 1989, ktorý vrátil rozhádaných členov skoro rozpadnutej skupiny k životu a na pódiá.
Richards bude mať tento rok 59 rokov, ale s otázkami, či nie je starý na rock and roll, sa stretáva už dávnejšie. „Stále bojujeme s mylnými predstavami o tom, čo v skutočnosti rock and roll je. Podľa niektorých ľudí by si ho mal hrať, keď máš dvadsaťpäť a potom ako tenista, ktorý prekoná tri úrazy, skončiť. Ľudia na vás útočia, pretože sú už tuční a pomaly sa nevedia hýbať. Vždy sme chceli byť ako starí bluesmani Muddy Waters a Howlin‘ Wolf - myšlienka odísť do dôchodku sa im zdala byť smiešna a nezmyselná.“
Skupina dnes láme rekordy skôr na štadiónoch ako v predaji albumov. V 90. rokoch tri šnúry Steel Wheels, Voodoo Lounge a Bridges To Babylon držia prvenstvá v návštevnosti, čo sa už nedá povedať o predaji albumov, rovnomenného Voodoo Lounge sa predalo „iba“ 1,8 milióna kópií.
PETER BÁLIK
